Trieda

 

Triedy nie sú potrebné. je to archaická idea, ale bude trvať nejaký čas, kým sa ich zbavíme.   ROGER SCHANK

 

Nemá nám snáď celé vyučovanie pomáhať myslieť? Nemáme snáď práve k tomu mozog?
"Učíme sa rozumnej poslušnosti - nie všetko, čo ti kamarát prikáže musíš urobiť! Najprv si over a premysli, či to bude správne, potrebné a pomôžeš tým niekomu."
" Všetku zodpovednosť za získavanie vedomostí má každý sám za seba!"
" Kto chce vedieť, musí chcieť vedieť!"
" Skúsenosť bez vzdelania, je viac ako vzdelanie bez skúseností"
" Škola nás má pripraviť na život, nie o život:-)"

Prostredie a jeho vplyv na osobnosť žiaka

 
Prostredie triedy a školy, ktoré má podnecovať rozvoj žiaka, má byť podnetovo bohaté, upravené, priestorovo usporiadané, materiálne vybavené, s dobrou klímou a atmosférou.

Klíma triedy – dlhodobejšie sociálno – emocionálne naladenie, zovšeobecnené postoje a vzťahy, emocionálne odpovede triedy na udalosti vrátane pedagogického pôsobenia učiteľov.

Atmosféra triedy – kratšie sociálno – emocionálne naladenie.

Klímu triedy tvoria faktory:

Emocionálne bezpečie triedy – dobrá klíma – bezpečné, pozitívne orientované, citovo teplé, podporujúce prostredie

Efektívne vyučovanie – v podnikateľskom duchu, každé dieťa má z neho čo najväčší zisk

Dobré riadenie triedy – zavedenie a uplatnenie pravidiel tak, že každé dieťa môže rásť

Disciplína – nutný poriadok a riešenie rušivého správania

Emocionálna bezpečie triedy – dobrá klíma – vychádza z medziľudských vzťahov a tvorcom je najmä učiteľ, ale i žiaci.

Podmienky pre bezpečné prostredie:
1. uspokojenie základných potrieb
2. zvyšovanie žiakovej sebaúcty
3. žiak má slobodu rozhodovania (výberu)
4. rovnosť šancí v triede
5. radosť a humor

Uspokojenie základných potrieb odstraňuje blokujúce mechanizmy a vytvára stav pohody. Aby dieťa mohlo pracovať, potrebuje uspokojiť fyziologické potreby, potrebu bezpečia, lásky, náklonnosti, porozumenia, uznania, aby sa formovala vnútorná motivácia poznávania.
Zvyšovanie žiakovej sebaúcty – učiteľ má oddeľovať posudzovanie činnosti žiaka od posudzovania jeho osoby, má premyslene zvyšovať sebaúctu žiaka vyjadrením dôvery, empatie,...

Žiak má slobodu rozhodovania (výberu) – žiak pracuje podľa vlastného štýlu, tempa, záujmu a nadania, dieťa si môže slobodne vybrať spôsob, ktorý mu vyhovuje.

Rovnosť šancí v triede – nik v triede nesmie mať väčšie privilégiá, byť obľúbencom učiteľa, byť obvinený bez dôkazov, trest má byť primeraný.

Radosť a humor – humorom ventilovať starosti, problémy, rozdávať radosť, porozumenie, dobrú náladu.

Efektivita vyučovania – vytvorenie „podnikateľskej“ atmosféry, z ktorej bude mať žiak zisk, t. j. orientovať sa na ciele a úlohy, ktoré sú dôležité, neplytvať časom a silami. Efektivitu vyučovania zvyšuje motivácia a tú možno zvyšovať na základe hesla FOCUS (G. Petty):
F – fantázia – zaujímavé úlohy
O – ocenenie – pochvala čo najskôr
C – ciele – dosiahnuteľné, príťažlivé, sledované
U – úspech – dopriať aj tým slabším
S – zmysel – chápať zmysel učiva pre život


Riadenie triedy – je niekoľko spôsobov riadenia triedy:
1. klasický – direktívny
2. behaviorálny
3. humanistický


Behaviorálny prístup – vychádza z myšlienky, že budúce správanie je určené dôsledkami, ktoré malo jeho správanie v minulosti. Súčasťou je:
- riadené poskytovanie odmien – hierarchicky usporiadané odmeny,
- dodržiavanie pravidla = odmena, neposlušnosť = trest – treba si dohodnúť pravidlá v triede ,
- asertívna disciplína – zverejniť zoznam pravidiel, trestov a odmien na vyditeľné miesto v triede,
- pristihnutie pri dobrom správaní – okamžitá pochvala,
- zmluvy – podpísanie dohody medzi učiteľom a žiakom o vykonaní činnosti.

Humanistický prístup – kladie dôraz na to, aby sa žiak naučil sebaovládaniu, prevzal zodpovednosť za svoje správanie. Učiteľ je viac radca ako autorita. Nedorozumenia sú odstránené komunikáciou:
- vyjadrenie rozumných a jasných oznámení, t. j. jasne povedať, čo chceme s dôrazom na úlohu,
- neprehliadať pocity – rešpektovať právo na pocity žiaka,
- odbúravanie stereotypov a šablónovitosti myslenia – nenálepkovať žiakov,
- rozvážne používanie chvály – chváliť konkrétny výkon, nechváliť veľa, ale chváliť úprimne,
- budovanie prostredie spolupráce – rozvoj samostatnosti žiakov,
- dať priechod pocitom hnevu – učiteľ popisuje pocit hnevu v 1. osobe.
Pri tomto prístupe sa využívajú:
- schôdzky triedy,
- individuálne rozhovory so žiakom.

Disciplína – treba ju chápať ako slobodne prijatú autoritu určitého poriadku, nie ako nútenú. Disciplína je založená na poznaní a pochopení možného a nutného, predstavuje žiadúce správanie žiakov, ale môže mať i nevhodné prejavy. Príčinou môže byť učiteľ a jeho spôsob práce, neprítomnosť pravidiel a negatívnych dôsledkov, neznalosť žiakov, uplatnenie nevhodných metód voči žiakom.

Prevencia vyrušovania – zabezpečenie všetkých faktorov dobre klímy. Učiteľ môže uplatniť stratégie.
- vedenie triedy,
- pravidlá zohľadňujúce potreby žiakov.

- organizácia vyučovania vytvára podmienky pre učenie a potlačenie rušivých prvkov,
- priestorové usporiadanie učebne vytvára podmienky pre učenie a potlačenie rušivých prvkov,
- cieľavedomá výučba pravidiel života v triede,
- cieľavedomá výučba sociálnych zručností,
- dobré poznanie žiakov,
- využívanie neverbálnych techník. 

Typy rušivého správania a riešenie problémov:

  1. upútanie pozornosti – žiak má potrebu zaradiť sa, byť uznaný, hodnotný – učiteľ má rozhodnúť, kedy mu bude venovať zvýšenú pozornosť, ocení ho a venuje mu pozornosť, keď nevyrušuje,
  2. boj o moc – zúfalý pokus o uznanie, byť hrdinom, podkopať autoritu učiteľa – učiteľ má zachovať pokoj, nedať sa vtiahnuť do súboja so žiakom, poskytnúť žiakovi únikovú cestu, nedať sa ovládnuť hnevom, nediskutovať, vrátiť sa k práci,
  3. snaha o pomstu – žiak sa snaží učiteľa zosmiešniť, ublížiť mu – učiteľ nemá dať najavo, že ho toto správanie zraňuje, nedať sa strhnúť do odvety, ale venovať mu kladnú pozornosť, nadviazať rozhovor mimo učebňa