Nadané deti, inteligencia

Nie je ťažké rozpoznať najlepších žiakov. Ťažké je urobiť najlepších z tých obyčajných:-) (K. Patricia Cross)
 

 

Je inteligentný ten, kto sa rozumie veciam, ktoré iní vôbec nechápu, alebo ten, kto dokáže veci pomenovať tak, že im všetci rozumejú?

Byť inteligentným – to je krásne, ale čo z toho, ak je inteligencia zastrčená niekde v kúte?

Inteligenciu treba merať aj podľa sociálneho vzťahu, samotnú inteligenciu nemožno spozorovať. Viditeľné je len inteligentné správanie prebiehajúce v sociálnom prostredí a partnerských vzťahoch.

Byť inteligentným je vynikajúca, nie však životne dôležitá vec. Inteligencia nám život síce uľahčí, ale nemusí nám ho urobiť bezpodmienečne krajším. Ako všetko v živote, má aj inteligencia svoje výhody a nevýhody. Nie každý, kto je inteligentnejší ako ste vy, musí mať nad vami prevahu. Sú ešte i iné vlastnosti, ktoré tvoria kvalitu osobnosti.

Načo je všetka inteligencia, keď prebýva v zneurotizovanej osobnosti? Inteligencia  maskuje potom disharmóniou medzi dušou, telom a konaním. Kto je neustále v konflikte so sebou samým, kto sa stále háda sám so sebou ( to chápeme ako neurotizmus), u toho sa môže zvrhnúť inteligecia na nebezpečnú zbraň.

Deti, ktoré rozumovo prevýšia mnohých dospelých, sú väčšinou utrápené, niekedy nemotorné až nepraktické bytosti s mnohými problémami, uzavreté vo vlastnom svete, samotári.

Inteligentných ľudí naša spoločnosť veľmi potrebuje, aby sme držali krok s ostatnými krajinami Európy a sveta pri rozvíjaní vedy, techniky a umenia, a tým prispeli k rozvoju celej spoločnosti.

Intelektovo nadané deti sú budúcnosťou Slovenska, sú bohatstvom priam strategického významu. Vážme si ich intelektové nadanie, pomáhajme im ho zveľaďovať a rozvíjať v prospech nich samých, ale aj nás všetkých.

Nadané deti majú vynikajúce abstraktné myslenie, vidia súvislosti, ktoré iných ani nenapadnú. Na druhej strane majú mnoho problémov, s ktorými si často nevedia rady ani ich rodičia, nieto ony samé (nepraktickosť, psychická labilnosť, prílišná pedantnosť, puntičkárstvo, individualizmus......).

Je potrebné vedieť, že niektoré danosti sú v človeku už vtedy, keď sa narodí - a na Slovensku sa s vysokým intelektovým potenciálom rodí 2 - 5% detí. tento treba rozvíjať práve v detskom veku, lebo deti majú na rozvoj nadania fyziologické predpoklady.

Za intelektovo nadané dieťa (žiaka) sa považuje dieťa s akcelerovaným kognitívnym vývinom, ktoré pri dostatočnej motivácii a tvorivosti za adekvátnej stimulácie zo strany prostredia dosahuje v porovnaní so svojimi rovesníkmi výnimočné výkony v jednej alebo viacerých intelektových činnostiach. Nie vždy sa musí prejaviť nadpriemernými výkonmi v škole.

  •   žiaci, ktorí vzhľadom na svoje nadanie potrebujú učebný program, ktorý nie je poskytovaný bežnými školami
  •  žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ku svojmu rozvoju totiž potrebujú špeciálne pedagogické prístupy,
  •  nadané deti sú deti, ktoré sú prirodzene aktívne, zvedavé, objavujú s obrovskou potrebou získavania informácií
  •    nadané deti v škole bývajú označované ako deti so špeciálnymi potrebami, a to preto, že vedia všetko skôr, lepšie a naučia sa to      efektívnejšie. 
  •    Odborníci udávajú 2 základné osobnostné znaky nadaných:

§  zvýšená senzitivita, citlivosť až precitlivenosť

§  "chudobné" medziľudské vzťahy

 

K tomu sa pridávajú ešte rôzne osobnostné znaky, ktoré sa pohybujú v spektre od hyperaktivity, impulzívnosti cez kľudné, vyrovnané, tiché deti, až po uzavreté, introvertné deti.

 

1.  Identifikácia nadaného žiaka

Metodické pokyny na zaraďovanie detí do špeciálnych výchovno-vzdelávacích programov pre intelektovo nadaných žiakov identifikáciu nadaného žiaka vymedzujú nasledovne:

„Pod identifikáciou intelektovo nadaných detí (žiakov) sa rozumie odborný postup psychológa, pri ktorom v spolupráci s ďalšími odborníkmi posudzuje kvalitatívnu i kvantitatívnu stránku nadania detí (žiakov) a na základe zhodnotenia príslušných indikátorov stanoví, ktoré dieťa (žiaka) možno pokladať za intelektovo nadané v tom zmysle, že mu majú byť priznané špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Identifikácia nadaných detí prebieha pred ich vstupom do školy, identifikácia nadaných žiakov priebežne počas celej ich školskej dochádzky.

Medzi typické charakteristiky intelektovo nadaných detí patria:

  • vývinový náskok pred rovesníkmi v jednej alebo vo viacerých kognitívnych oblastiach
  • skoré čítanie (dieťa sa naučí čítať ešte v predškolskom veku)
  • objavenie sa kalkulačných spôsobilosti už v predškolskom veku (dieťa sa ešte pred

zaškolením naučí spočítavať a odpočítavať v obore nad desať)

  • dobrá pamäť, rýchlosť a ľahkosť učenia
  • vysoká intelektuálna zvedavosť
  • aktivita, motivácia, radosť z objavovania nového
  • široké spektrum záujmov
  • záujmy netypické pre daný vek, zanietenosť pre niektorú oblasť, hlboké vedomosti

dieťaťa v tejto oblasti (dinosaury, astronómia, zemepis, živočíchy a pod.)

  • schopnosť sústrediť sa na predmet svojho záujmu

 

 

  • kladenie nezvyčajných, hraničných otázok (čo je za nekonečnom, čo je pred životom)
  • široká slovná zásoba a dobrá argumentácia
  • potreba vymýšľať, nekonvenčnosť, kritickosť k autoritám
  • nadpriemerné výkony v psychologických testoch (inteligencie, tvorivosti, motivácie...)

 

Je dôležité si uvedomiť, že nie každé nadané dieťa musí spĺňať všetky alebo väčšinu týchto charakteristík. Skupina nadaných detí je totiž veľmi rôznorodá.

 

Prvé „podozrenie“, že žiak je nadaný však určite vychádza od učiteľa alebo rodiča. A keďže oni nemajú k dispozícii príslušné odborné nástroje na zisťovanie nadania dieťaťa, existujú ďalšie faktory, ako sa dá zistiť či je dieťa nadané alebo nie, ako napr.:

Ø  nadané deti sú výrazné individuality už od útleho veku

Ø  nadané dieťa má vývinový náskok dva až tri roky oproti svojim rovesníkom

Ø  sú samostatné, s vlastným názorom na veci, nekonformné, ťažšie prispôsobivé, s vysokou snahou podávať dobrý výkon, byť najlepší, byť prvý

Ø  sú to deti perfekcionalistické a čo je dôležité, sú sebakritické ale aj kritické aj k dospelým, rodičom či učiteľom

Ø  sú prirodzene aktívne, o všetko sa zaujímajú, sú zvedavé a potrebujú stále nové informácie. Celkovo rady experimentujú a rady objavujú nové veci.

Ø  spontánne sa naučili napríklad zemepis - svetadiely, štáty a ich hlavné mestá, rieky, najvyššie vrchy,...

 

Ak očakávame, že nadané dieťa bude dobré, slušné, poslušné, poriadkumilovné, disciplinované, tiché, spôsobné, mýlime sa. Nadané deti majú často prejavy ako problémové deti, z tohto dôvodu často bývajú nerozpoznané v škole. Je to preto, že škola pozitívne hodnotí nielen vedomosti, ale do známok premieta aj prejavy správania. Preto sú lepšie v škole hodnotené deti bystré (obyčajne jednotkári, dvojkári), ktoré dokážu byť poslušné a prispôsobivé, ale nie deti vysoko nadané.

 

Možné problémové prejavy u nadaných detí sú uvedené aj v Metodických pokynoch na zaraďovanie detí do špeciálnych výchovno-vzdelávacích programov pre intelektovo nadaných žiakov:

  • nižšia potreba spánku, niekedy až jeho poruchy
  • hyperaktivita
  • nedostatočne rozvinutá grafomotorika
  • nízke sebavedomie
  • znížená sociálna adaptácia, emocionálne problémy, negativizmus
  • neochota podriadiť sa vonkajšej autorite
  • neochota prijať prehru
  • perfekcionizmus, príliš vysoké požiadavky na seba alebo okolie
  • neobvykle doslovné chápanie významu slov prejavujúce sa „chytaním za slovíčka“

 

Opäť platí, že žiaden z týchto prejavov priamo neindukuje nadané dieťa. Je treba s nimi, ale počítať.

 

Výber detí vhodných na edukáciu podľa učebného plánu pre nadané deti realizuje kvalifikovaný psychológ pomocou niekoľkostupňovej stratégie:

§  depistáž v materských školách, iniciatíva rodičov, náhoda

§  vyšetrenie globálnej úrovne inteligencie, tvorivosti a sociability

§  individuálne vyšetrenie štruktúry rozumových schopností

§  osobná a rodinná anamnéza, pozorovanie dieťaťa

 

Aby bol žiak uznaný ako nadaný a mohla mu byť tak venovaná špeciálna starostlivosť v oblasti výchovy a vzdelávania, musí splniť tieto kritéria (stanovené v Metodických pokynoch na zaraďovanie detí do špeciálnych výchovno-vzdelávacích programov pre intelektovo nadaných žiakov):

a)      Celková úroveň jeho intelektových schopností (po zvážení výsledkov vo všetkých použitých testoch) spadá do pásma horných 2 % populačného ročníka (IQ nad 130), za predpokladu, že úroveň tvorivosti sa pohybuje aspoň v pásme priemeru. Vo veku do 8 rokov sa väčšia váha pri posudzovaní intelektovej úrovne prikladá neverbálnym schopnostiam.

b)      Úroveň tvorivosti spadá do pásma horných 2 % populačného ročníka, za predpokladu, že reprodukčné intelektové schopnosti dosahujú aspoň úroveň horných 10 % populačného ročníka (IQ nad 120).

c)      Pri posudzovaní intelektového nadania dieťaťa predškolského veku sa súčasne vyžaduje, aby jeho mentálny vek podľa testu neverbálnej inteligencie bol v deň nástupu do prvého ročníka základnej školy najmenej 7 rokov a 10 mesiacov.

d)      V školskom veku je možné za intelektovo nadaného označiť aj žiaka, ktorý podáva výnimočné učebné výsledky, pričom úroveň jeho reprodukčných intelektových schopností spadá do pásma horných 10 % populačného ročníka a úroveň tvorivosti aspoň do pásma priemeru.

e)      Úroveň sociability dieťaťa (žiaka), ktoré bolo identifikované ako intelektovo nadané, nesmie byť výrazne podpriemerná. Čím je identifikované nadanie nižšie, tým viac je potrebné, aby sociabilita dieťaťa spadala aspoň do pásma priemerných hodnôt. Pri rozhodovaní o dieťati (žiakovi), ktorého výsledky vo výkonových testoch sú na hranici stanovených kritérií, pokladáme za nadanejšieho toho, kto má nadpriemernú úroveň sociability.

f)        Bod e sa primerane vzťahuje aj na posudzovanie pozornosti, vytrvalosti, motivácie.

 

1.  Starostlivosť o nadané deti v rámci formálneho (školského) vzdelávania

Návrh na zaradenie dieťaťa do výchovno-vzdelávacieho programu pre intelektovo nadaných žiakov podáva jeho zákonný zástupca, pedagogicko-psychologická poradňa alebo škola. Návrh musí byť doložený písomným vyjadrením psychológa, ktorý identifikoval dieťa ako nadané a súhlasom zákonného zástupcu.
Žiak môže byť v priebehu školskej dochádzky vyradený z výchovno-vzdelávacieho programu pre intelektovo nadaných žiakov. Dochádza k tomu v prípadoch, kedy žiak nedosahuje v procese výchovy a vzdelávania očakávané výsledky, ak mu nároky programu spôsobujú problémy, ak sa postupy používané v tomto programe ukážu v jeho prípade neúčinné, alebo ak sa jeho nadanie nerozvíja v súlade s očakávaním. Vyradenie z programu navrhne psychológ zodpovedný za identifikáciu nadaných žiakov na základe výsledkov psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia. Psychológ navrhne preradenie žiaka do inej formy špeciálnopedagogickej starostlivosti alebo preradenie do systému bežného vzdelávania. V prípade, ak o vyradenie žiaka z programu požiadajú rodičia, musí riaditeľ školy o vyradení rozhodnúť bez ohľadu na výsledky odborných vyšetrení.

 

Výchovno-vzdelávací program pre intelektovo nadaných žiakov je individuálny alebo skupinový program uplatňovaný pri vzdelávaní týchto žiakov:

§  v špeciálnych základných školách pre nadané deti,

§  v špeciálnych triedach pre nadané deti,

§  alebo pri individuálnej integrácii v bežných triedach základných škôl.

 

Slovenská legislatíva upravila postavenie intelektovo nadaných žiakov článkom II zákona č. 5/2005 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2005. Tým sa pre nich otvorili všetky možnosti špeciálnej výchovy a vzdelávania, vrátane individuálneho postupu podľa výchovno-vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

V zásade pre intelektovo nadaných žiakov platia tie isté pravidlá ako pre ostatných žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Možno zakladať školy, triedy pre intelektovo nadaných žiakov alebo ich individuálne integrovať. Od prvého januára 2006 bol pre týchto žiakov vyhradený aj špeciálny normatív  (približne 48 tis. až 58 tis. oproti približne 24 tis. pre bežných žiakov

Pre pracovníkov základných škôl bol vypracovaný metodický a informatívny materiálVýchovno-vzdelávací program žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základnej škole“, ktorého účelom je usmerniť učiteľov pri práci s nadanými žiakmi.

Prvá časť tohto programu má teoreticko-informatívny charakter. Na všeobecnej úrovni poskytuje informácie o vlastnostiach nadaného dieťaťa, o špecifikách jeho správania a dôsledkoch jeho nadania, ako sa prejavujú v procese výchovy a vzdelávania. Ďalšou súčasťou sú na všeobecnej úrovni definované odporúčania pre postup učiteľa vo výchovno-vzdelávacom procese, ktoré je potrebné konkrétne aplikovať s ohľadom na individuálne potreby konkrétneho žiaka.

Časť Individuálny výchovno-vzdelávací plán sa vypracováva jednotlivo pre každého nadaného žiaka a zohľadňujú sa v nej jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Za vypracovanie plánu je zodpovedný triedny učiteľ. Z odborného hľadiska je za vypracovanie zodpovedný pedagóg špecializovaný na prácu s nadanými deťmi, ktorý podľa potreby spolupracuje so školským psychológom, pedagogicko-psychologickou poradňou, prípadne ďalšími školskými poradenskými zariadeniami. Podkladom pre vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu sú vyšetrenia psychológa, špeciálneho (špecializovaného) pedagóga, v prípade potreby aj lekára alebo iného odborníka. Pri vypracovávaní plánu možno spolupracovať aj s ďalšími pedagogickými a odbornými pracovníkmi školy.

Formulár individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu sa vyplní do dvoch mesiacov od začiatku školského roka alebo od prijatia žiaka do školy. Prípadné zmeny sa do neho zaznamenávajú priebežne. Plán je platný pre jeden školský rok. Ak v nasledujúcom školskom roku nenastanú zmeny, v príslušnej tabuľke sa iba obnoví údaj o novom školskom roku. V prípade, že zmeny nastanú, vypracuje sa nový plán.

Na predchádzajúce časti plánu podľa potreby nadväzuje individuálny vyučovací plán toho predmetu či predmetov, v ktorých sa má rozvíjať nadanie žiaka (skupiny žiakov). Vypracúva ho vyučujúci učiteľ v spolupráci so špecializovaným pedagógom nadaných. Môže mať formu časovo-tematického plánu na určité obdobie.

Ďalej boli pre učiteľov vydané akési všeobecné odporúčania pre postupy vo výchovno-vzdelávacom procese. Učiteľ má:

§  akceptovať žiaka s intelektovým nadaním a rešpektovať špecifiká jeho osobnosti a správania

§  zohľadňovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby

§  rozvíjať a stimulovať jeho poznávacie schopnosti

§  dbať na všestranný rozvoj osobnosti žiaka, a to v oblasti kognitívnej, motivačnej, vôľovej i sociálnej

§  vytvárať podmienky pre začlenenie intelektovo nadaného žiaka do kolektívu

§  pozitívne hodnotiť žiaka a povzbudzovať ho

 

Vzdelávanie nadaných detí na Slovensku začalo v roku 1993. V tomto roku bol vypracovaný Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti v podmienkach základných škôl, autorkou je PhDr. Jolana Laznibatová, CSc. Prvá experimentálna trieda bola otvorená 1.9.1993 v Bratislave. Do dnešnej doby však nebola zriadená špecializovaná poradňa pre nadané deti.

Pre predstavu priebehu vzdelávania nadaných detí, uvádzame spôsob akým sa vyučuje v jednej zo škôl pre tieto deti, konkrétne ide o Školu Pre Mimoriadne Nadané Deti v Bratislave: pri nástupe do školy sa nadväzuje na  aktuálnu vývinovú úroveň a schopnosti dieťaťa. To znamená, že deti píšu nie písaným, ale paličkovým písmom, čítajú podľa úrovne svojich schopností a delia sa na výkonové skupiny aj podľa úrovne zvládnutia riešenia matematických úloh. Toto delenie je z dôvodu, aby rýchlejšie deti nemuseli čakať a aby pomalšie nezažívali stres. Vyučovanie sa prispôsobuje nadpriemernej úrovni detí a vzhľadom k tomu sa celkový obsah učiva viac rozširuje, obohacuje a prehlbuje. Každý deň začína vyučovanie rannými komunitami na vytvorenie dobrej emocionálnej atmosféry a na pozitívne naladenie detí na vyučovanie.

Ako štátna škola musia vychádzať z oficiálne predpísaného učiva určeného osnovami pre základnú školu a gymnázium. Realizujú pritom skupinové integrované vyučovanie nadaných detí, kde pracuje cca 15 detí v triede, ktoré sa delia podľa výkonových skupín. Okrem základných poznatkov sa deti učia akcelerované učivo (ktoré obsahovo je vo vyšších ročníkoch), ale i obohacujúce, rozširujúce a prehlbujúce učivo. Pre 1. stupeň vypracovala škola vlastné učebné plány a učebné osnovy a zároveň aj 10 nových doplnkových učebníc, ktoré je možné používať len v tých školách a triedach na Slovensku, kde sa Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti realizuje. Preberané učivo je nadštandardné, vzhľadom k stanoveným kritériám bežných škôl, je náročnejšie, obsiahlejšie, ale zároveň je podávané hravou formou, tak aby ho deti aktívne a so záujmom prijímali a fixovali.

Vyučovanie prebieha v kreatívnej atmosfére, kde si deti ani neuvedomujú, že prebieha samotný vyučovací proces. Okrem bežných metód (vysvetľovanie, rozhovor, didaktické hry, názorné ukážky) sa používajú v maximálnej miere heuristické metódy - t.j. objavovanie, vlastný prístup, ďalej rozhovory, diskusia, metóda problémového vyučovania, tvorba projektov a obhajoba vlastných prác. Všetko sa deje vo forme tvorivého, partnerského dialógu učiteľ – žiak.

Nadané deti majú potrebu učiť sa rýchlejšie, viac, ale hlavne iným spôsobom a tým sa odlišujú od bežnej populácie detí. Aplikuje sa preto aj pri zníženom počte žiakov individuálny prístup a zohľadňujú sa špecifické potreby každého jedného dieťaťa. Dôraz sa kladie na samostatnú prácu žiaka a na ukončenie každého ročníka žiak musí vypracovať a obhájiť svoju ročníkovú prácu. Najlepšie práce postupujú do celoškolského kola a sú prezentované pred širšou verejnosťou.

Pre túto školu je charakteristická celodenná starostlivosť o deti. Škola začína ráno o 7.00 a končí o 17.00. Každý deň sa začína rannou komunitou o 8.00, po ktorej nasledujú jednotlivé vyučovacie hodiny. V poobedňajších hodinách pokračujú aktivity detí v krúžkoch, ako napr. žurnalistický, konštrukčný, tvorivá dielňa a tvorivé hry, origami, fotografický, indiánsky, divadelný, krížovkársky, šachový, čitateľský, športový, klub pátračov či klub priateľov zvierat. Ako škola uvádza najväčší záujem o krúžok malý kuchár.

 

1.  Starostlivosť o nadané deti v rámci neformálneho (mimo školného) vzdelávania

Existuje viacero organizácii, ktoré sa zameriavajú na rozširovanie obzorov talentovaných detí v ich voľnom čase a rozvojom v rámci ich možností. Tieto výnimočné deti potrebujú viacej rozličných aktivít, aby sa vo voľnom čase nenudili a jednotvárna činnosť ich neprestala baviť.

Často sa na špecializovanej škole ponúkajú aj poobedňajšie aktivity, ktoré sú už čisto záujmové a deti si majú možnosť sami zvoliť krúžok, ktorému sa budú venovať. Sú rozdelené do viacerých oborov – Jazyky, Šport, Počítače, Prírodovedné a Tvorivosť. Konkrétne napríklad: Aj netradične, literárny krúžok, futbal, gymnastika, stolný tenis, volejbal, turistický krúžok, lyžovanie, tanečná, počítače, fyzikálna klub, experimenty z chémie, lego, kreslenie, maľovanie na drevo, receptár, školský časopis a podobne.

Jednou z organizácií, ktorá sa zameriava na talentované deti je Združenie Strom. Cieľom združenia je rozširovanie matematiky medzi deťmi a mládežou, podchytenie talentovaných detí už v mladom veku, rozvíjanie ich talentu a logického myslenia, vytvorenie matematickej komunity na východnom Slovensku a zabezpečenie jej pravidelného stretávania sa. V súčasnosti sú jedinou organizáciou na východnom Slovensku, ktorá zabezpečuje aktivity, ako napríklad

§  pre žiakov 4.- 6. ročníka základnej školy to je korešpondenčný matematický seminár Malynár, organizované stretnutia vo voľnom čase, výlety so súťažmi, tábory a samozrejmosťou je aj vlastná www stránka http://malynar.strom.sk

§  pre žiakov 7.- 9. ročníka základnej školy to je Matik, tábor zvaný Tábor mladých matematikov a súťaže Lomihlav. www stránka je http://matik.strom.sk

§  pre žiakov stredných škôl je určená www stránka http://seminar.strom.sk. Korešpondenčný seminár má aj vlastný časopis STROM, sú organizované spoločné tábory v Roklinke, súťaže Košický matboj, Prešovský matboj a talentovaný riešitelia sa majú možnosť stretávať v MAXIklube, či na organizovaných výletoch

Medzi talentované deti a mládež určite spadá aj skupina talentovaných športovcov a umelcov. Niektoré športové kluby prišli zo snahou podpory talentovanej mládeže v oblasti toho daného športu, ale ide skôr o jedincov - trénerov, ktorí musia vynaložiť veľa úsilia na podporovanie tejto skupiny.

Jednou z alternatív je nájsť dobrého sponzora. Napríklad Spoločnosť U. S. Steel Košice sponzoruje dva programy zamerané na podporu športovo nadaných detí - hokejových a basketbalových talentov zo sociálne znevýhodnených rodín. Chce dať príležitosť vyniknúť všetkým talentom, bez ohľadu na ich sociálne zázemie.

 

Deti, ktoré rozumovo prevýšia mnohých dospelých, sú zväčša veľmi utrápené, niekedy nemotorné až nepraktické bytosti s mnohými problémami, uzavreté vo vlastnom svete, samotári.

Inteligentných ľudí potrebujeme ako soľ, aby sme držali krok s ostatnými krajinami Európy a sveta pri rozvíjaní vedy, techniky a umenia a tým prispeli k rozvoju celej spoločnosti.

Intelektovo nadané deti sú budúcnosťou Slovenska, sú bohatstvom priam strategického významu. Vážme si ich intelektové nadanie, pomáhajme im ho zveľaďovať a rozvíjať v prospech nich samých, ale aj nás všetkých.

Nadané deti majú vynikajúce abstraktné myslenie, vidia súvislosti, ktoré iných ani nenapadnú. Na druhej strane majú mnoho problémov, s ktorými si často nevedia rady ani ich rodičia nieto ony samé (nepraktickosť, psychická labilnosť, prílišná pedantnosť až puntičkárstvo, individualizmus...).

 

Je potrebné vedieť,, že niektoré danosti sú v človeku už vtedy, keď sa narodí. tento treba rozvíjať práve v detskom veku, lebo deti majúna rozvoj nadania fyziologické  predpoklady.

Dedičnosť zodpovedá v priemere spolovice za našu inteligenciu. Genetický výskum ostatných rokov tiež naznačuje, že jazykové a priestorové schopnosti sa viac dedia ako napríklad pamäť, či rýchlosť rozmýšľania.

Dnes môžeme s istotou konštatovať, že nadané deti sa rodia s atypickými mozgami, a že nadanie je do značnej miery produktom génov a dôsledkom vplyvu hormónov počas života každého jedinca. Hormóny sú poslami génov. Vytvárajú vnútorné prostredie, v ktorom sa "kúpu" aj bunky mozgu.

Vychádzajúc z výsledkov výskumov existuje súvislosť medzi pravorukosťou, ľavorukosťou a úrovňou inteligencie.

Nadané deti myslia inak ako ich rovesníci z bežnej populácie. A inou metódou rozmýšľania sa dopracujú k rýchlejším riešeniam. Nadané deti majú inú štruktúru neurónových sietí.

Ak hodnotíme výsledok premýšľania nadaných, vidíme nielen lepšiu kvalitu, ale aj za kratší čas.

 

 

Zdroj: kdf.mff.cuni.cz/vyuka/pedagogika/semin_prace/.../slovensko.doc