Šikanovanie

prevenciaok.webnode.sk/plan-prevencie/

www.prevenciasikanovania.sk/

www.prevenciasikanovania.sk/?mod=pedagogovia--teoria-sk--metodicka-prirucka-pre-triednych-ucitelov

 Existuje množstvo definícií a opisov šikanovania (anglický výraz bullying). Mierne sa odlišujú, ale z veľkej časti hovoria o tom istom:

  • šikanovanie je zákerné, opakované zneužívanie sily alebo postavenia na trápenie, zámerné prenasledovanie, robenie príkoria,
  • šikanovanie pokrýva veľkú škálu vedomých, pretrvávajúcich a nevítaných činov medzi jednotlivcami a skupinami, ktoré sú charakterizované fyzickým, psychickým, sexuálnym násilím a iným utrpením,
  • šikanovanie je dané rozdielnou mocou medzi osobou, ktorá šikanuje a osobou, ktorá je šikanovaná. Táto rozdielna moc je rozpoznaná, a preto využívaná tým, kto šikanuje.

Tejto činnosti prepadajú osoby, ktoré sa snažia dosiahnuť uznanie prostredníctvom utrpenia a provokovania ostatných. Šikanujúci – agresor sa takto snaží zakryť svoju neschopnosť, zredukovať strach zo seba samého a nájsť stratené sebavedomie.

Šikanovanie sa môže prejavovať ako priama aktivita (vyhrážky, fyzické alebo psychické násilie) alebo ako nepriama aktivita (izolácia z blízkeho sociálneho prostredia). Medzi ďalšie činnosti, ktoré sa využívajú ako forma šikanovania sú zahrnuté:

  • sexuálna diskriminácia,
  • sexuálne narážky, zneužívanie,
  • šikanovanie na základe odlišnosti (rasy, jazyka, kultúry),
  • urážanie pre zjavnú odlišnosť od rovnorodého davu,
  • poškodzovanie rodiny, znevažovanie rodinnej situácie (využívajú najmä deti),
  • diskriminácia na základe veku (napr. staršie deti sa vŕšia na mladších),
  • odcudzovanie peňazí, majetku (vreckové, mobilný telefón, odovzdávanie desiaty).

Kde sa šikanovanie odohráva?

Vo väčšine prípadov sa šikanovanie berie ako záležitosť, ktorá sa odohráva v školskom prostredí. Môžeme sa s ním však stretnúť aj na miestach ako napr. nočné kluby, mládežnícke kluby, ihriská, športoviská, pracoviská, cez mobilné telefóny a internet, četové miestnosti či email.

Elektronické šikanovanie (cyberbullying)

Ide o zneužívanie mobilných telefónov a internetu na posielanie agresívnych a nenávistných správ a zastrašovanie osôb. Internetové prostredie poskytuje jedinečné možnosti pre podobné aktivity. Anonymita, ktorú poskytuje uľahčuje túto činnosť a kryje ľudí, ktorí majú za cieľ útočiť na ostatných užívateľov internetu. Elektronický násilník si užíva pocit zadosťučinenia, ktorý mu poskytuje odosielanie textových správ, mailov. Chce tak človeka rozrušiť, zneistiť a vystrašiť. Pri elektronickom šikanovaní väčšia fyzická sila agresora, jeho popularita a sociálna sieť ustupujú do úzadia a dôležitou sa stáva schopnosť a spôsobilosť používať počítač, mobil a internet.

Zákernosť tohto druhu šikanovania spočíva aj v tom, že je nepretržité – 365 dní v roku 24 hodín denne a k inkriminujúcim informáciám má prístup veľké množstvo užívateľov internetu a mobilných telefónov. Nie je už viazané na bezprostredné stretnutia obete a agresora a tak môže mať oveľa hlbší dosah ako šikanovanie fyzické.
 

Príklady

  • vytvorenie web stránky, ktorá má ponížiť, vystrašiť a znevážiť,
  • šírenie obrázkov, upravených fotiek, alebo fotiek z inkriminujúcich situácií, ktoré ponižujú a urážajú,
  • zasielanie výstražných, obscénnych, nenávistných mailov, okamžitých správ, sms,
  • obťažovanie, vyhrážanie alebo zasielanie obscénnych obrázkov prostredníctvom mobilného telefónu,
  • vyhrážanie, zastrašovanie alebo obťažovanie v internetových četových miestnostiach,
  • uverejnenie ponižujúcich, urážajúcich videí na internete,
  • šírenie nepravdivých alebo skreslených informácií prostredníctvom mailu, mobilného telefónu a internetu,
  • zneužitie identity užívateľa internetu,
  • zneužitie dôverných online rozhovorov a získaných informácií na poníženie a urážanie.

Ako sa brániť?

Človek, ktorý šikanuje, si týmto spôsobom reflektuje svoj vnútorný hnev a nenávisť k iným ľuďom. Jeho nenávisť sa stupňuje, ale zároveň sa stáva menej účinnou v prípade, ak narazí na človeka, ktorý pochopí, že ide o slabého, osobnostne nevyzretého jednotlivca, neschopného sa zaradiť do spoločnosti a presadiť si svoju vôľu konformným spôsobom.

Nástrojmi násilníka sú sila, kontrola, dominancia a podmanenie. Ich cieľom je vyvolať vo vás reakciu, nech je už akákoľvek. Už to, že zareagujete, odpoviete na ich provokáciu, im poskytuje pocit sily a kontroly, ktorú týmto spôsobom nad vami získali. Čím viac sa snažíte vyjednávať, vysvetľovať, uvádzať veci na pravú mieru, tým viac ich provokujete k ďalším výpadom.
 

Dieťa môže byť elektronicky šikanované ak:

  • nečakane prestane používať počítač,
  • sa zdá nervózne alebo neisté pri čítaní emailov alebo okamžitých správ, správ v mobile,
  • nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí všeobecne,
  • sa zdá nahnevané, depresívne alebo frustrované po odchode od počítača,
  • vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači,
  • sa stane abnormálne uzavreté voči priateľom alebo rodine.

Dieťa môže elektronicky šikanovať ak:

  • rýchlo vypína obrazovku alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite,
  • trávi pri počítači dlhé hodiny v noci,
  • je rozčúlené, ak nemôže nečakane použiť počítač,
  • prehnane sa smeje pri používaní počítača,
  • vyhýba sa rozhovoru o jeho práci na počítači,
  • používa niekoľko online účtov alebo adries, ktoré ani nie sú jeho.

Legislatíva

Zákon č. 300/2005 Z.z. – Trestný zákon v znení neskorších predpisov
  • §155 Ublíženie na zdraví - Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.
  • §183 Obmedzovanie osobnej slobody – Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu.
  • §189 Vydieranie – Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.
  • §192 Nátlak- Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi.
  • §345 Krivé obvinenie - Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie.
  • §373 Ohováranie – Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.
  • §360 Nebezpečné vyhrážanie – Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Prevencia

  • Akékoľvek šikanovanie je potrebné oznámiť rodičom, učiteľom, polícii. Pomoc potrebujú najmä deti a mládež, ale ani dospelí nemusia byť dostatočne silní zvládnuť takéto zastrašovanie, vyhrážanie. Niekedy totiž môžete mať do činenia s nebezpečnou a prípadne aj chorou osobou, kedy je pomoc odborníkov nevyhnutná. Páchateľ sa po čase alebo trvalej ignorácii väčšinou unaví. Nájde si ale inú obeť, a preto je potrebné zastaviť jeho správanie, a tak pomôcť ďalšej obeti a aj samému útočníkovi.
  • Šikanovanie riešte okamžite. Šikanovanie môže začať na internete alebo cez mobil, čo je veľmi traumatizujúce. Často však prerastie aj do fyzickej podoby, preto je potrebné riešiť situáciu už v počiatočnom štádiu.
  • Pri šikanovaní nech v žiadnom prípade dieťa neodpovedá, nereaguje a nijakým iným spôsobom nevytvára vzťah, spätnú väzbu, interakciu. Nie je to však také ľahké ako to znie. Je prirodzenou reakciou sa brániť, snaha očistiť svoje meno a vysvetliť reálnu situáciu. Nikdy sa však nedohadujte s násilníkom. Nie je možné sa s ním rozumne dohovoriť, väčšinou to skončí ako diskusia s rozmaznaným dieťaťom alebo spurným teenagerom.
  • Pri šikanovaní prostredníctvom internetu alebo cez mobil blokujte príjem správ, emailov od daného užívateľa (emailovým klientom, v četovej miestnosti...), a tak obmedzíte možnosti páchateľa.
  • Uschovávajte si dôkazový materiál (emaily, sms, mms, históriu četu, www stránky). V prípade emailov si vytvorte napríklad nový adresár, v ktorom si tieto emaily budete uchovávať. Nemusíte ich čítať, ale použijete ich v prípade dokazovania. Násilníci menia emailové adresy, identity, ale prostredníctvom uložených emailov sa bude dať identifikovať, či ide o tú istú osobu. V prípade sms, mms správ si ich odfoťte aj s číslom odosielateľa, dátumom a časom. Uchovajte si výpis prijatých správ. V prípade www stránok si urobte kópiu stránky napríklad funkciou „printscreen“.
  • Buďte ostražitý voči provokácii, pokusom o šikanovanie. Niektoré emaily, správy na čete môžu byť návnadami ako obeť nájsť a vtiahnuť do diskusie. Udeje sa to skôr, ako si to stihne uvedomiť. Ak odpoviete rozčúlený a necháte sa vyprovokovať k reakcii, dávate tým provokatérovi pocit zadosťučinenia. Už sa len môže prizerať, ako sa dohadujete buď s ním alebo s ďalšími osobami, ktoré tiež zatiahol do svojej hry.
  • Internet môže byť nebezpečný. Oboznámte dieťa o tom, že tak ako v bežnom živote aj na internete alebo pri mobilnej komunikácii, číha nebezpečenstvo. Môžete použiť príklad s elektrinou. Je to rovnako ako internet potrebná a nenahraditeľná vec, ale je to rovnako ako internet pri nezodpovednom používaní nebezpečná vec pre vaše zdravie alebo dokonca pre život. Pri internete na rozdiel od elektriny stále chýba takáto skúsenosť, či skôr osveta.
  • Nikdy neviete, kto je v skutočnosti na druhej strane internetu alebo mobilu. Na druhej strane môže byť človek, ktorý klame o svojom veku, pohlaví, záujmoch, vzhľade a podobne. Takýto ľudia chcú deťom veľmi ublížiť a sú to:
    • pedofili...
    • ľudia, ktorí chcú fotografie a videá detí...
    • navádzajú na užívanie drog...
    • navádzajú na šikanovanie, alebo šikanujú deti...
    • nenávidia určité skupiny ľudí...
    • správajú sa agresívne, násilne...
    • chcú sa s deťmi tajne stretnúť, ublížiť im, uniesť ich...
    • získať osobné údaje o dieťati, jeho rodine, kamarátoch...
    • chcú oklamať, podviesť dieťa...
    • návádzajú na sebapoškodzovanie...
  • Nie je bezpečné dávať na internet alebo cez mobil svoje osobné údaje. Vysvetlite deťom, čo sú to osobné údaje a prečo je nebezpečné zverejňovať svoje pravé meno a priezvisko, svoju fotografiu, video, vek, emailovú adresu, telefónne číslo, adresu domov, adresu školy, majetkové pomery, prístupové mená a heslá alebo iné osobné údaje (záľuby, opis vzhľadu, povahy, znalosti, zručnosti, vzdelanie, obľúbené veci, túžby...). V prípade, že je nevyhnutné takéto údaje poskytnúť, musia o tom vedieť rodičia alebo učitelia.
  • Pri kontrolných otázkach, ktoré sa používajú ako pomoc pri strate hesla, zvoľte odpoveď, ktorú okrem vás nikto nepozná.
  • S nikým, s kým sa dieťa zoznámilo iba cez internet alebo mobil, sa nesmie stretávať samé osobne. Tak ako v reálnom živote nechodia deti na stretnutie s neznámou osobou bez sprievodu niekoho ďalšieho, najlepšie rodiča, alebo aspoň súrodenca, kamaráta, tak aj na stretnutie s neznámou osobou, s ktorou sa dieťa zoznámilo iba cez internet alebo mobil, je stretnutie veľmi nebezpečné. Ak už dieťa ide na stretnutie, tak vždy aspoň s kamarátom. Rodičom by malo oznámiť na aké stretnutie ide, za kým ide, kde a kedy sa plánuje vrátiť. Stretnutie by malo byť na verejnom mieste, kde je veľa ľudí. Znakom bezpečnejšieho stretnutia je, že tomu, čo pozýva, nevadí, že dieťa príde s rodičom alebo inou dospelou osobou. Ak mu to vadí, ten človek nemá čisté úmysly.
  • Buďte podozrievavý voči človeku, ktorý dieťa presviedča, aby zatajovalo svoje internetové kamarátstvo pred rodičmi, alebo vystupuje ako teenager, ale nevie väčšinu odpovedí na otázky, ktoré bežne rovesníci poznajú. Takýto človek chce deťom ublížiť, a preto klame a navádza, aby zatajili pozvanie na stretnutie s ním, aby si zmazali históriu četu, jeho emaily, sms, mms správy, a podobne.
  • Použitie lokalizačných služieb mobilného telefónu dieťaťa neznámou osobou je nebezpečné. Vďaka lokalizácii môže ktorákoľvek osoba vyhľadať miesto pobytu dieťaťa, ak mu to samo z nevedomosti umožní.
  • Bluetooth spojenie cez mobilný telefón dieťaťa s neznámou osobou je nebezpečné. Pomenujte mobilný telefón dieťaťa tak, aby z neho nebolo hneď jasné, že sa jedná o dieťa.
  • Nie všetko, čo je na internete, je pravda. Vysvetlite deťom, nech neveria všetkému čo nájdu na internete. Informácie si je potrebné porovnať z viacerých zdrojov a v prípade nejasností sa poradiť s rodičmi alebo učiteľmi v škole.
  • Ak dieťa na internete alebo cez mobil niečo vyľaká, našlo niečo škaredé, desivé, niečo z čoho sa cíti trápne, zraňuje ho to alebo ohrozuje, vysvetlite mu, že to nie je jeho chyba.
  • Ak sa dieťa cíti nepohodlne alebo trápne pri online konverzácii, má právo ju okamžite prerušiť a odísť z četovej miestnosti. Ak sa pritom snažil človek zaviesť tému do sexuálnej oblasti nech dieťa o tom povie rodičom, alebo v škole učiteľom.
  • Váš domáci počítač (alebo hraciu konzolu) postavte do obývacej izby alebo na iné spoločné prístupové miesto v byte. Najlepšie tak, aby rodič mal vždy výhľad na monitor. Nedávajte počítač do detských izieb. Majte dobrý prehľad o všetkých ďalších počítačoch, ktoré sú deťom prístupné.
  • Stanovte medzi deťmi a rodičmi jasné pravidlá pre používanie internetu. Urobte si rozvrh na dni a presný čas, kedy má dieťa povolenie stráviť čas na internete, najlepšie v čase vašej prítomnosti. Podpísanú zmluvu vystavte v blízkosti počítača na viditeľnom mieste. Nezabudnite, ak si s vaším dieťaťom vytvoríte pravidlá o používaní internetu, stanovte si práva a povinnosti pre obe strany. Pravidla, by sa mali pravidelne aktualizovať. Vzor takejto „rodinnej zmluvy“ nájdete na stránkach Zodpovedne.sk.
  • Najmenšie deti by nemali používať četovacie miestnosti bez moderátora, v ktorých môže byť dieťa najviac ohrozené.
  • Vytvorte medzi dieťaťom a rodičom vzťah vzájomnej dôvery. Majte prehľad o prezývkach (nickname) vašich detí, ktoré používajú na internete. Buďte opatrný, nebuďte dotieravý pri kontrole dieťaťa, vzájomná dôvera je veľmi dôležitá. Prílišná kontrola by mohla dieťa dohnať ku skrývaniu a zatajovaniu činností. Netrestajte dieťa za to, čo nie je jeho chyba, môže vám prestať dôverovať a mať strach a neistotu pri zdôverovaní sa s nejakým problémom. Je potrebné sa s deťmi veľa rozprávať, upozorniť ich na rôzne nebezpečenstvá, zaujímať sa a vedieť kde a ako trávia voľný čas, s kým telefonujú, emailujú, četujú, s kým sa stretávajú. Menšie deti si vyžadujú pravidelnú kontrolu. Ponúknite deťom adekvátne, zmysluplné a zaujímavé mimoškolské aktivity. Všímajte si viac svoje okolie. Nebuďte ľahostajní ani k cudzím deťom.
  • Dôveruj, ale preveruj. Nie vždy sa dieťa zdôveruje rodičom, preto nezabudnite sledovať jeho nálady, zvyky, zmeny nálad a správanie, ktoré môže byť kľúčom k objasneniu príčiny. Kontrolujte, ktoré stránky navštevuje, s kým si píše emaily, hovorte s ním s kým a o čom si píše. Ak dieťa chodí na stránky s nevhodným obsahom, je možné pomocou filtra zakázať prístup na tieto stránky. Ak nechcete aby dieťa bolo vystavené riziku pri otváraní emailov, nainštalujte si program, ktorý povolí otvorenie emailu iba od známych ľudí zo zoznamu, adresáru. Pokiaľ to uznáte za vhodné, používajte monitorovacie nástroje, ktoré vám umožnia získať prehľad o chovaní vášho dieťaťa na internete.
  • Dbajte, aby dieťa hralo iba hry, ktoré sú určené správnej vekovej skupine a s vhodným obsahom. Počítačové hry alebo hracie konzoly sú zatriedené podľa veku hráčov do skupín 3+, 4+, 6+, 7+, 12+, 16+, 18+. Obsahové ohrozenia hráčov sa delia na skupiny:
    • hra obsahuje vulgarizmy,
    • hra obsahuje diskriminačné prvky tj. obsahuje zobrazenia alebo materiály, ktoré môžu nabádať k diskriminácii,
    • hra znázorňuje užívanie drog,
    • hra môže pôsobiť na dieťa desivo až hrozivo,
    • hra znázorňuje nahotu alebo iné sexuálne správanie,
    • hra zobrazuje násilie,
    • hra, ktorá nabáda alebo vyučuje hazardné hry.
  • Pri výbere školy, mládežníckeho klubu, centra voľného času, letných táborov a podobne sa informujte, aké majú jednotlivé organizácie vypracované programy prevencie voči e-ohrozeniam. Medzi e-ohrozenia patria:
    • Pedofília, pornografia (Pedofília, pornografia, sexuálne obťažovanie, sexturizmus, zverejňovanie erotiky...)
    • Závislosti (Drogy, bulímia, anorexia, sekty, sebapoškodzovanie, návody na samovraždy, gambling, závislosť na internete, mobiloch, esemeskách, počítačových hrách...)
    • Šikanovanie (Bullying, zastrašovanie, ponižovanie, zosmiešňovanie, ohováranie, nadávanie, happy slapping, online stopovanie...)
    • Diskriminácia (Xenofóbia, rasizmus, nacizmus, neofašizmus, totalitný režim...)
    • Násilie (Agresivita, terorizmus, klubové chuligánstvo, flaming, hate speech...)
    • Stretnutie s neznámou osobou (Internetové známosti, grooming, obchodovanie s deťmi...)
    • Poskytovanie osobných údajov (Poskytovanie kontaktných, osobných údajov, majetkové pomery, phishing...)
    • Internetové podvody (Počítačová kriminalita, falšovanie počítačových údajov, porušenia autorských a príbuzných práv...)
  • Neustále sa informujte, vzdelávajte, zlepšujte svoje zručnosti na internete, v mobilnej komunikácii a nových technológiách. Súčasná generácia vyrastá s internetom a ich znalosti (aj jazykové), zručnosti sú vo väčšine prípadov lepšie ako u ich rodičov. Preto je potrebné snažiť sa s nimi aspoň držať krok a tak chrániť deti, seba a celú rodinu. Sledujte odbornú tlač, prípadne internetové stránky zaoberajúce sa danou problematikou.
  • Zvyšujte povedomie, šírte osvetu o zodpovednom používaní internetu, mobilu a nových technológií.
  • Komunikujte s inými rodičmi, učiteľmi, vymieňajte si informácie a poznatky.
  • Správajte sa Zodpovedne.sk! Na internete alebo pri mobilnej komunikácii sa správajte tak ako v ozajstnom živote. Vysvetlite deťom, aby, neurobili niečo, čo by v skutočnom živote nespravili. Pravidlá slušného správania sa na internete nazývajú netiketa.

 

Šikanovanie v škole

Zahŕňa v sebe vyhrážanie, zastrašovanie, ovládanie, urážanie, sarkazmus, zosmiešňovanie, nadávanie. Nemusí ísť nevyhnutne o použitie sily,  ale aj o ústne a citové vydieranie.

Násilnosti v škole sa objavujú a vyvíjajú postupne, v najhorších  prípadoch môžu viesť až k páchaniu trestných činov alebo k samovražde obete. Často sa všetko začína posmievaním, braním desiaty, neskôr sa pridajú nadávky a vylúčenie z kolektívu. Ak sa obete nikto nezastane, môže šikanovanie prerásť do vážnejších foriem, ako je strkanie, ťahanie za vlasy, bitka, rozhadzovanie vecí. Okolo vodcu - agresora sa v triede vytvorí skupinka, ktorá sa k nemu pridá, a tak upevňuje svoju moc a postavenie v kolektíve. Po tejto fáze sa šikanovanie žiaľ stáva normálnym už pre všetky deti, ktoré sú v okolí obete.

Násilnosti v škole sa objavujú a vyvíjajú postupne, v najhorších  prípadoch môžu viesť až k páchaniu trestných činov alebo k samovražde obete. Často sa všetko začína posmievaním, braním desiaty, neskôr sa pridajú nadávky a vylúčenie z kolektívu. Ak sa obete nikto nezastane, môže šikanovanie prerásť do vážnejších foriem, ako je strkanie, ťahanie za vlasy, bitka, rozhadzovanie vecí. Okolo vodcu - agresora sa v triede vytvorí skupinka, ktorá sa k nemu pridá, a tak upevňuje svoju moc a postavenie v kolektíve. Po tejto fáze sa šikanovanie žiaľ stáva normálnym už pre všetky deti, ktoré sú v okolí obete.

Obeť šikany
Obeťou šikanovania sa môže stať každý. Najčastejšie je to dieťa, ktoré je v škole nové, neisté, vystrašené. Je citlivé, tiché, utiahnuté, nepriebojné, slabé alebo pomalé. Vďačným objektom sú aj „iní“ žiaci. Stačí, že sú, menší, majú telesné postihnutie, poruchu reči, nosia okuliare, majú inú farbu pleti, vierovyznanie, pochádzajú zo sociálne slabšej vrstvy. Je zvláštne, že šikanované môže byť i dieťa, ktoré je výnimočné, šikovné, usilovné, svedomité, rado pomáha alebo vyniká v niektorej činnosti či učive. Aj to môže byť tŕňom v oku útočníka.

Príčiny
Jednou z príčin, prečo sa terčom útokov stane chlapec môže byť i neprimeraná starostlivosť zo strany matky. U dievčat je to práve naopak, často trpia matkiným odmietaním a poznajú iba agresívne riešenie konfliktov. Útočníkom sa stáva dieťa, ktoré chce byť dominantné a má tendenciu ovládať druhých. Môže to byť telesne veľmi zdatné a silné dieťa s vysokou inteligenciou, ktorá mu pomáha vymýšľať rafinované formy násilia. Často je však takéto správanie posilnené rodinnou výchovou, kde je dieťa citovo a fyzicky ponižované a týrané.

Mylným je názor, že častejšie ubližujú chlapci ako dievčatá. Rozdiel je len v postupe a spôsobe, ktorým šikanovanie vykonávajú. Dievčatá si ubližujú zvyčajne len navzájom a skrytou formou, to znamená, že skôr vylúčia spolužiačku z kolektívu, nezapájajú ju do svojich aktivít, ignorujú a ohovárajú ju. Chlapci si vyberajú obete medzi oboma pohlaviami a používajú skôr fyzické násilie. Je logické, že ako dieťa rastie, získava i väčšiu fyzickú silu, ktorú môže použiť. Znamená to, že fyzické násilie má pri šikanovaní narastajúcu tendenciu vo vzťahu k veku.

Agresor
Šikanovanie sa dá len ťažko rozpoznať. Dieťa nevie alebo nedokáže povedať, že má problémy a trápi sa. Často samo bráni dôkladnému vyšetreniu všetkých skutočností. Je to zo strachu, že sa spôsob útokov môže zhoršiť, niekedy sa bojí hanby. Odhaleniu šikanovania bránia i spolužiaci, ktorí takéto správanie vidia, ale neprezradia agresora z obavy, aby sa sami nestali jeho terčom. Aj samotní agresori bývajú veľmi vynaliezaví a dokážu bez problémov klamať a podvádzať.

Bez problémov vedia donútiť šikanovaného odvolať výpoveď, prípadne využijú i falošných svedkov. Nemajú pri tom žiadne výčitky svedomia ani pocit viny. Dokážu veľmi presvedčivo so všetkými emóciami (napríklad plačom) povedať, že ich obeť vyprovokovala a oni sa dostali do konfliktu vlastne iba náhodou. Musíme dať veľký pozor na to, aby obeť nebola považovaná za agresora a celé vyšetrovanie sa neobrátilo proti nej.

Porozprávajte sa
Rozhovor s dieťaťom, ktorému niekto ubližuje, by mal prebiehať v pokojnej dôvernej atmosfére. Treba ho citlivo povzbudiť a opakovať, že je pod ochranou a nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo. Nechajte dieťa hovoriť samostatne, bez prerušovania, nech povie všetko, čo ho trápi. Pokiaľ má viditeľné zranenia, je nutné vyšetrenie lekárom, prípadne treba upovedomiť políciu. Úlohou učiteľa je postupne hovoriť so všetkými deťmi, ktoré by mohli dospelým pomôcť zodpovedať mnohé otázky. Nevyhnutná je aj spolupráca s rodičmi. Na oboch stranách, agresora aj obete, by rodičia mali poznať všetky fakty, ktoré sa učiteľovi podarilo zistiť.

Čo môže rodič spraviť?
Ak má sám rodič podozrenie, že  jeho dieťa má v škole problémy a nevie si sám poradiť, môže zavolať na linku dôvery alebo navštíviť pedagogicko-psychologickú poradňu. Určite by mal o svojom podozrení informovať triedneho učiteľa a požiadať ho o spoluprácu. Je potrebné svojmu synovi či dcére vysvetliť, že šikanovanie je zlé a nesmie sa utajovať. Rodič nesmie dieťa kritizovať alebo dokonca zosmiešňovať preto, že si nechá ubližovať. Je dobré celý rozhovor si nahrať alebo robiť poznámky, môžu sa hodiť v prípade potreby dôkazov. Podobné situácie sú pre dieťa veľmi náročné a stresujúce, preto by mal byť rodič v prvom rade tým, ktorý dieťaťu pomôže touto zaťažkávajúcou životnou skúškou prejsť. Vaše dieťa by nemalo ani na chvíľu zapochybovať o tom, že ho máte radi.

PREČO SA TREBA ŠIKANOVANÍM ZAOBERAŤ?

 

  1. Deti majú svoje práva

Majú základné právo na bezpečnosť v škole, na život bez bolesti, ponižovania a strachu. Rodičia aj deti považujú šikanovanie za jeden z najväčších problémov a od učiteľov očakávajú účinnú pomoc a porozumenie. Je povinnosťou každej školy poskytnúť svojim žiakom pokojné a bezpečné prostredie.

 

2.Šikanovanie je veľmi rozšírené a treba ho okamžite zastaviť.

 

3.Následky môžu byť vážne

Utrpenie, ktorému sú vystavené šikanované deti sa môže prejavovať rôznym spôsobom

  • nepozornosťou na vyučovaní,

  • chorobami

  • záškoláctvom

  • pokusmi o samovraždu

 

4. Následky môžu byť dlhodobé

Následky šikanovania sa často prejavujú ešte veľmi dlho po skončení školskej dochádzky či už u obetí, alebo u útočníkov. Napríklad deti, ktoré sa počas školskej dochádzky naučia, že šikanovanie a násilie sa oplatí, využívajú túto stratégiu chovania aj v dospelosti. Dlhodobý výskum z Nórska ukazuje, že u tých, ktorí sa vo vyšších ročníkoch základnej školy prejavovali ako útočníci, bolo vo veku 24 rokov štvornásobne pravdepodobnejšie, že už boli trikrát aj viackrát súdne stíhaní ako tých z rovnakej vekovej skupiny, ktorí v škole nešikanovali. (Olweus 1989.)

 

5. Šikanovanie je právne postihnuteľné

Na základe dohovoru o právach dieťaťa môžu rodičia pri neriešení problému šikanovania dieťaťa v škole podať sťažnosť na súd.

 

6. Nevšímavosť napomáha útočníkom

Šikanovaniu sa „darí“ v atmosfére utajovania. Obete, často nútené k mlčaniu, sa postupne dostávajú do bludného kruhu šikanovania a strachu. Jedinou možnosťou, ako efektívne čeliť šikanovaniu, je otvorene si priznať jeho existenciu ako závažného problému a stať sa školou, ktorá sa nebojí hovoriť. Občas sa ozývajú hlasy, že tým sa všetko zhorší, ale výskumy jednoznačne hovoria pre otvorenosť v jednaní.

 

7. Snaha o riešenie problémov sa sa skutočne vypláca

Jasne to dokazujú výsledky najrozsiahlejšej kampane proti šikanovaniu, ktorá prebehla v Nórsku. Olweus (1989) zistil, po uskutočnení kampane sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov znížilo šikanovanie o 50%. Taktiež ubudlo krádeží, vandalizmu a záškoláctva. Naopak vzrástla miera spokojnosti žiakov s pobytom v škole.

 

 

POTREBA SKÚMANIA PROBLÉMU

 

 

Skôr než sa pustíte do riešenia problému šikanovania, vo vašej škole, bude užitočné, ak zistíte jeho rozsah a charakter.

 

Prínos skúmania problému

 

  1. Poskytne vám základné vymedzenie rozsahu šikanovania. Budúce opakovanie rovnakého prieskumu vám umožní analyzovať účinnosť metód, ktoré ste použili k jeho odstraňovaniu.

  2. Môže vám priniesť veľa užitočných informácií. Pomôže vám zistiť napríklad:

  1. kde sú najrizikovejšie miesta školy

  2. či sa v niektorom ročníku, alebo skupine vyskytuje obzvlášť vysoká miera šikanovania

  3. ako sa na tento problém pozerajú žiaci

  4. ako sa naň pozerajú učitelia

 

  1. Všeobecne možno povedať, že na školách kde bol urobený prieskum šikanovania, boli učitelia prekvapení jeho vysokým výskytom. To posilnilo ich motiváciu, aby sa s ním snažili vysporiadať.

  2. Ak sa na prieskume podieľajú aj žiaci zvyšuje percento jeho úspešnosti. Väčšine žiakom sa uľaví, keď vidia, že sa tieto problémy vynášajú na svetlo.

 

Vo väčšine škôl, kde robili prieskum šikanovania zistili, že už táto skutočnosť dodala mnohým deťom odvahu k tomu, aby sa zverili učiteľom s prípadmi šikanovania. Učitelia musia byť pripravení tieto starosti detí vypočuť a zaoberať sa nimi.

 

Je dobré o prieskume a jeho cieľoch informovať rodičov. Vytvorí sa tak možnosť ich spolupráce.

 

 

RIEŠENIE PROBLÉMU

Výber stratégie

 

Všeobecne platí, že čím intenzívnejšie sa do práce pri obmedzovaní šikanovania už od fázy plánovania zapojí celý učiteľský zbor, žiaci a ich rodičia, tým je pravdepodobnejšie dosiahnutie úspechu.

 

Môžu byť využité nasledujúce stratégie:

 

  1. Celoškolský prístup

  2. Všeobecné preventívne opatrenia

  3. Postupy zahrnuté do osnov

  4. Práca s rodičmi

  5. Riešenie jednotlivých prípadov šikanovania

  6. Práca s agresormi

  7. Práca s obeťami

  8. Stratégia použiteľná na ihrisku

 

Celoškolský prístup

 

Zvýšenie informovanosti

 

Je to veľmi významný prvok, pri ktorom treba mať na pamäti tri veci:

 

  1. Učitelia musia byť informovaní o rozsahu problému a účinných spôsoboch pomoci

  2. Rodičia a deti musia vedieť, že to škola myslí s bojom proti šikanovaniu vážne a očakáva ich aktívnu spoluprácu

  3. Žiaci musia byť informovaní o tom, že učitelia zisťujú výskyt šikanovania a sú pripravení počúvať ich sťažnostiam. Ďalej musia vedieť, že bude zahájená konkrétna akcia.

 

Celoškolská stratégia

 

Pre každú školu, ktorá chce riešiť problém šikanovania je dôležité, aby začala s vypracovaním komplexnej stratégie, ktorá sa stane súčasťou kultúry školy.

 

Celoškolská stratégia by mala:

 

  1. byť súčasťou školských zásad týkajúcich sa chovania v škole

  2. byť vypracovaná za verejnej a rozsiahlej diskusie všetkých zainteresovaných – učiteľov, zamestnancov školy, rodičovskej rady a žiakov

  3. zahŕňať jasnú definíciu šikanovania

  4. jasne určiť, že šikanovanie nebude v škole tolerované

  5. poskytnúť všetkým jasný návod čo treba urobiť, ak sa šikanovanie objaví

  6. venovať pozornosť vytvoreniu klímy, v ktorej deti nebudú mať obavy zveriť sa niekomu v prípade, že by boli šikanované, alebo keby sa dozvedeli, že je šikanovaný niekto iný

  7. byť dobre známa všetkým zamestnancom školy aj žiakom

  8. byť priebežne aktualizovaná

 

Pravidlá a súbory pravidiel v škole

 

Je vhodné, aby existujúce pravidlá školy boli doplnené o šikanovanie, princípy úcty, tolerancie voči ostatným. Niektorým školám sa osvedčilo zostavenie jedného súboru pravidiel chovania pre učiteľov a jedného pre žiakov.

 

Vytvorenie dobrej školskej klímy

 

Tu je potrebné odpovedať si napríklad na otázky:

  • Existujú v škole pravidlá a zásady?

  • Je všetkým jasné, že hrešenie, násilie a verbálne týranie je neprípustné?

  • Vládne v škole atmosféra tolerancie a úcty k druhým?

  • Ponúkajú učitelia správne modely rolí?

  • Podporujú triedne/školské zhromaždenia atmosféru dôvery a záujmu o druhých?

  • Ide o školu ktorá sa nebojí hovoriť – teda sú žiaci povzbudzovaní, aby hovorili o svojich starostiach, vrátane prípadov šikanovania?

  • Je cez prestávku dostatočný dozor vo všetkých školských priestoroch?

 

Všeobecná preventívna stratégia

 

Odporúčané preventívne stratégie

 

1.Zameranie pozornosti na nových žiakov

 

Pozornosť treba venovať najmä pri prechode z prvého stupňa na druhý, keď sa deti často stávajú terčami útokov žiakov vyšších ročníkov. Je užitočné sa týmto otázkam venovať v diskusiách a použiť aj ďalšie preventívne prvky- napríklad sústrediť všetky nové ročníky na jednej chodbe, prípadne v jednej časti školy, či organizovať veľké prestávky mimo samostatne. Ďalej to môže byť určenie starších žiakov, ktorí sa budú starať o mladších a pod.

 

 

  1. Vytvorenie spolupracujúcej triedy

 

Walker (1989) odporúča, aby učitelia deti povzbudzovali v rozvíjaní schopností konštruktívneho riešenia konfliktov. Ďalej to môže byť využívanie hier a cvičení vyžadujúcich spoluprácu detí, či využívanie skupinovej práce na úlohách v triede i mimo nej. To posilňuje nielen schopnosť presadiť sa, ale aj príležitosť nadviazať priateľstvá.

 

  1. Krúžky kvality

 

Je to metóda, pomocou ktorej je možné zapojiť žiakov do procesu zisťovania a riešenia problémov týkajúcich sa šikanovania. Táto metóda učí deti špecifické techniky ako je napríklad

  • definovanie a riešenie problémov

  • zisťovanie spolupôsobiacich faktorov

  • hľadanie a posudzovanie praktických riešení

  • formulovanie vlastných záverov

  • presvedčivá prezentácia vlastných záverov pred poslucháčmi

 

  1. Tréningy asertivity

 

Tieto tréningy sa zvyčajne robia so skupinami obetí šikanovania. Musí ich robiť odborník, pretože ak dieťa skúsi takúto metódu a neuspeje, môže to ešte viac naštrbiť jeho sebavedomie. Účinnejšie je robiť takéto tréningy pre všetky deti.

 

  1. Hranie rolí

 

Deťom môžeme pomôcť tým, že im umožníme si prehrať situácie šikanovania. Tak si môžu nacvičovať napríklad ako pôsobiť ako silný, ako odolávať nátlaku a ako sa vyrovnávať s provokáciami. Rovnako môžu mať príležitosť byť v koži toho druhého (napr. agresor v roli obete a naopak.)

 

6.Schránky proti šikanovaniu

 

Tieto schránky by mohli byť využívané na nápady riešiť šikanovanie.

 

Postupy zahrnuté do osnov

 

Jedným z najúčinnejších prostriedkov prevencie šikanovania je zvyšovanie sebavedomia a sebadôvery žiakov, ktoré dokážu deťom ponúknuť možnosti rozvoja svojej osobnosti, vedomie vlastnej hodnoty a prístup k spoločnosťou propagovaným cieľom.

Ak by boli tieto prostriedky zahrnuté priamo do učebných osnov napríklad etiky, alebo občianskej výchovy s vypracovanými metodickými listami a učebnými pomôckami, celoplošne by sa vytvorili podmienky na zníženie počtu detí, ktoré budú, alebo sa nechajú šikanovať.

 

Práca s rodičmi

 

Využívať rodičovské združenia na zlepšenie informovanosti o problémoch šikanovania (Takéto rozhovory môžu byť zvlášť užitočné pre rodičom mladších žiakov). Poraďte im aby si všímali svoje deti, aby ich počúvali ak sa budú sťažovať na šikanovanie. Vyzvite ich aby vás o takýchto prípadoch informovali, aby ste ich mohli riešiť. Prediskutujte s nimi aké varovné signály si majú všímať. Vysvetlite im, že ak ich dieťa bude šikanovať iné pomôžete im tento problém riešiť.

 

 

Riešenie jednotlivých prípadov šikanovania

 

Rozšírené chyby a omyly

 

Medzi najviac rozšírené chybné kroky pri vyšetrovaní šikanovania patrí napríklad vyšetrovanie obvineného hneď po rozhovore s obeťou a potom nasleduje vyšetrovanie svedkov.

 

Ak vypočúvate obvineného hneď po obeti, väčšinou všetko zaprie a hrozí nebezpečenstvo, že sa obeti pomstí. Takéto vyšetrovanie bude mať od začiatku zlý priebeh. Dôležité je na začiatku získať dostatok informácií aby sme v rozhovore s obvineným mali v rukách dostatok dôkazov a argumentov. To znamená, že už pred vyšetrovaním je potrebné vybrať vhodných svedkov a hovoriť s nimi. Výber tých „najslušnejších“ detí však môže byť mätúce, pretože šikanujúcim môže byť na pohľad slušný, veľmi sa ovládajúci žiak, ktorý to robí skryte. Táto skutočnosť býva veľmi častá.

 

Ďalším chybným krokom býva snaha konfrontovať výpovede obete a agresora.

 

Podľa Dr. M. Kolářa je absolútne chybné žiadať od obeti aby súhlasila so zverejnením svojej výpovede, by dokonca úplne neprípustné konfrontovať obeť s agresorom. Takéto „meranie“ pravdy výjde vždy v neprospech obeti, naviac ju vystavíme druhotnej traumatizácii. V prípade pokročilého šikanovania môžeme dokonca ohroziť i jej život, pretože „nevinný“ agresor sa bude mstiť. Neodporúčajú sa ani konfrontácie agresora a svedkov.

Takýto postup nepredpokladá možnosť viacerých obetí a viacerých agresorov a prehliada možnosť falošných svedkov. Je potrebné pracovať so špeciálnou skupinovou diagnostikou, neverbálnymi technikami a vypočúvajúcimi praktikami. Vieme, že šikanovanie je predchodca organizovaného zločinu a bežné metódy tu úplne zlyhávajú.

 

Kedy začať vyšetrovať

 

V triede treba citlivo vnímať prejavy jednotlivých žiakov a snažiť sa nenápadne zistiť o čo ide. Ak napríklad žiak pred vyučovaním postáva pred dverami triedy, keď je osamotený, keď je na hodine zdrojom posmechu, nemá kamarátov, je nešťastný, sú to tzv. „nepriame „ varujúce signály, charakteristické pre počiatočné štádium šikanovania. Z hľadiska prevencie je potrebné, aby si učiteľ všímal takéto signály a zámerne a systematicky ich vyhľadával pomocou depistážnych dotazníkov. V takom prípade sa mu podarí postaviť bariéru proti šikanovaniu a zabrániť jeho rozvinutiu, upozorňuje odborník.

 

Skôr ako začnete vyšetrovať

 

Skôr ako začnete vyšetrovať je potrebné zistiť štádium. Sú štyri kritériá podľa ktorých možno posúdiť, či je šikanovanie v počiatočnej, alebo pokročilej fáze:

  • V prvom rade je to spôsob chovania a výpovede obetí a svedkov – či hovoria pomerne otvorene, alebo ustrašene, či nepopierajú násilie, alebo ho zapierajú, či súcitia s obeťou, alebo ju obviňujú.

  • Druhým kritériom je závažnosť a častosť agresívnych prejavov. Ak príde k zraneniu, je pravdepodobné, že šikanovanie malo svoj vývoj, gradovalo a to je znakom, že ide o pokročilejšie štádium.

  • Tretím kritériom je doba, počas ktorej šikanovanie trvalo. Ak sa objaví napríklad v prvom ročníku na strednej škole do dvoch mesiacov, je to iné ako keď sa prevalí v 9. ročníku.

  • Posledným, štvrtým kritériom je počet obetí a agresorov. Ak ich je viac, ide väčšinou o pokročilé štádium.

 

Stratégia vyšetrovania

 

Existuje niekoľko stratégií prvej pomoci a všetky majú jedno spoločné – snažia sa chrániť informátorov a obeť. Preto sa vyšetrovanie robí nenápadne (svedkovia sa volajú po vyučovaní, alebo za iným účelom a pod.), aby sa nedalo vyhodnotiť, kto čo povedal a nebol tak vystavený možnej pomste agresorov.

 

Cieľom vyšetrovania je získať odpovede na otázky: Kto je obeťou, prípadne koľko je obetí? Kto je agresorom, alebo koľko je agresorov? Kto je iniciátorom? Kto je aktívnym účastníkom? Ako, kedy , kde a čo konkrétne agresori robili obetiam? Ak sa učiteľ rozhodne vyšetrovať šikanovanie, musí si uvedomiť, že je to veľmi závažná a ťažká úloha. Musí vedieť v sebe spojiť prvky psychoterapeuta, ktorý poskytuje pomoc obeti a vyšetrovateľa, ktorý vyšetruje závažný čin. Je preto potrebné robiť si poznámky o tom kto, čo, kedy a ako komu robil, s pripojenými poznámkami kto čo povedal – tieto informácie samozrejme nezverejňuje. Takáto dokumentácia je potrebná v prípade sťažností rodičov agresorov a je potrebná v ďalších krokoch.

 

Schéma strategických krokov, ktoré je potrebné pri vyšetrovaní dodržiavať (Sú vhodné najmä v počiatočnom štádiu šikanovania.)

 

  1. Rozhovor s informátormi a obeťami

  2. Nájdenie vhodných svedkov

  3. Individuálne, prípadné konfrontačné rozhovory so svedkami

(Nekonfrontovať obete s agresormi a svedkov s agresormi)

  1. Zabezpečiť ochranu obetiam

  2. Rozhovor s agresormi, prípadne konfrontácia medzi nimi

 

Tieto kroky sú konštantné, iba v prípade vážneho šikanovania, kedy hrozí ublíženie je potrebné okamžite chrániť obeť a najskôr urobiť rozhovor s agresormi.

Pokiaľ ide o svedkov, v počiatočnom štádiu nie je problém nájsť vhodných. Mali by to byť žiaci, ktorí sa s obeťou kamarátia, sympatizujú s ňou, neodmietajú ju, neboja sa, nie sú závislí na agresorovi a nie sú poplatní normám šikanovania.

Hlavný zmysel rozhovoru s agresorom nie je v tom, aby sme od neho zistili nejaké informácie, ale aby sme ho zastavili. V počiatočnom štádiu šikanovania agresor väčšinou úplne nezapiera, iba bagatelizuje. Mali by sme s ním hovoriť v tom zmysle, že mu dávame šancu, chceme mu pomôcť, ale so šikanovaním musí úplne prestať. Navrhneme mu, že spoločne s ním budeme hľadať riešenie, ako vec napraviť. Je dôležité si uvedomiť aj možnosť, že agresor je doma týraný, zneužívaný, či zanedbávaný a šikanovanie je vonkajší prejav jeho vnútorných psychických problémov s ktorými je potrebné sa odborne zaoberať.

 

Taktika vyšetrovania

 

Na rozdiel od stratégie je taktika pružná, alternatívna. Závisí od odhadu vnútorného vývoja šikanovania, od veku detí a pod. Zatiaľ čo v počiatočnom štádiu je taktika psychologicky mäkká a menej náročná, v pokročilom štádiu je psychologicky tvrdá a odborne zložitá. V oboch prípadoch majú metódy charakter prekvapenia a skrytosti. Taktika vyšetrovania má štyri časti:

 

  1. Zahrievacie predkolo

  2. Monológ

  3. „Dialóg“

  4. Konfrontácia

 

V zahrievacom predkole je treba navodiť určitú atmosféru. Tá je odlišná ak hovoríme so svedkom a odlišná ak hovoríme s agresorom. Zatiaľ čo v prvom prípade sa snažíme vzbudiť pocit bezpečnosti a istoty, agresora naopak zneisťujeme, využívame napätie, moment prekvapenia a šoku.

 

Monológ môžeme z vyšetrovania aj vynechať. Slúži predovšetkým na to, aby svedok, alebo agresor vlastnými slovami popísal, čo sa stalo. Niekedy sa zapletie do vlastného klamstva.

 

Dialóg vlastne ani nie je dialóg v pravom slova zmysle. Ide v ňom predovšetkým o kladenie otázok vyšetrovanému žiakovi a jeho odpovede. Po celý čas je potrebné udržiavať citové napätie. Najbežnejším variantom je tzv. pritlačenie k stene. Agresorovi sú ponúknuté nejaké poľahčujúce okolnosti, keď sa prizná. Zároveň je ubezpečený, že v prípade ďalšieho šikanovania bude nekompromisne potrestaný.

 

Pri rozhovore s agresorom je dôležité na čo sa ho pýtame a akým spôsobom. Významnú úlohu zohráva neverbálna komunikácia. Napríklad ako na neho dívame (dlhý chladný pohľad zneistí), v akej sme vzdialenosti (príliš veľká i príliš malá vzdialenosť znepokojujú) či on sedí a vy stojíte (pocit prevahy). Agresora zneistíte aj kladením otázok – hľadáte v jeho slovách rozpory, chytáte sa prerieknutí a pod.

 

Konfrontácia nie je potrebná v každom prípade. Niekedy sa robí buď medzi svedkami – aby sa ujasnili rozpory, alebo medzi agresormi. Konfrontáciu agresorov (posadíte ich tvárou v tvár) regulujete, sledujete rozpor medzi slovami aj gestami. Neverbálna komunikácia je staršia ako verbálna a je oveľa pravdivejšia.

 

Práca s agresormi

 

Pri riešení problému s agresormi sa osvedčil neobviňujúci prístup, založený na vzbudzovaní empatie a humanizmu členov partie. Nie je potrebné zisťovať všetky podrobnosti toho čo sa stalo a je zbytočné sa pýtať prečo to urobil. Za určitým chovaním bývajú zložité dôvody a dieťa ani nemusí mať poňatie o tom, prečo sa tak v skutočnosti zachovalo.

Obviňovanie ničomu nepomôže a ťažko dokáže trvalo zmeniť chovanie agresora.

Potrestanie agresorov môže mať dočasný účinok na konkrétnu situáciu, ale tak ako aj obviňovanie, ťažko natrvalo zabráni prejavom šikanovania. Dôležité je hľadať príčiny takéhoto chovania agresorov. Veľmi často bývajú v násilníckom, či nezdravom rodinnom prostredí. V rodinách s trestajúcim výchovným prístupom je šikanovanie typický model správania Ak sa takémuto dieťaťu podá pomocná ruka, problém možno väčšinou považovať za vyriešený.

 

Takýto prístup odporúča riešiť problémy šikanovania bez trestov, obviňovania a so zameraním na definovanie problému a jeho riešenie.

 

Ukážte agresorom účinky ich chovania. Väčšina obetí si chce zachovať tvár a skrýva svoje skutočné pocity až do chvíle, keď sú sami. Agresorom môže otriasť, keď sa dozvie, že jeho obeť napríklad nemôže v noci spávať, bojí sa ísť do školy a pod. (Tu by bolo vhodné využiť videokazetu Stick and Stones - Palice a kamene )

 

Tréningy asertivity často pomôžu šikanovanému aj šikanujúcemu, pretože im môžu ponúknuť vhodnejšie spôsoby ako dávať najavo svoje potreby. Mnohí sa nevedia chovať k ostatným priateľsky, pretože im chýbajú vhodné modely a potrebujú si nacvičiť alternatívne spôsoby reakcií na svojich vrstovníkov či už individuálne, alebo v malej skupinke.

 

Práca s obeťami

 

S deťmi, ktoré sa stali obeťami je potrebné pracovať veľmi citlivo. Zvlášť sa musíme vyvarovať toho, aby sme in nenaznačili, že sú šikanovaním nejako vinné. Žiadne dieťa si nezaslúži, aby bolo šikanované.

 

Podľa výskumov majú šikanované deti jednu, alebo viaceré z nasledujúcich charakteristík:

  • znížené sebavedomie

  • fyzickú odlišnosť, napr. okuliare, nadváhu, telesný handicap

  • izolovanosť v skupine vrstovníkov

  • sklon „provokovať“ šikanovanie

  • obtiaže s učením

Existuje názor, že agresori spočiatku zameriavajú svoje pokusy o zastrašovanie a donucovanie na určitý počet detí, ktoré považujú za vhodné ciele. Z tých si vyberú tie, ktoré svojím chovaním naznačili, že môžu byť manipulované a zastrašované.

Ak budeme brať do úvahy tento poznatok, môžeme pomôcť obetiam tým, že im pomôžeme reagovať na šikanovanie spôsobmi, ktoré nebudú agresora ďalej povzbudzovať. Naviac im môžeme pomôcť vymyslieť obranné stratégie, pomocou ktorých sa budú môcť šikanovaniu vyhnúť.

 

Naučte ich prekonávať provokácie

 

Dr. John Pearce (1989) v knihe „Fighting, Teasing and Bullying – Bitky, podpichovanie a šikanovanie odporúča, aby sa deťom pomohlo na provokácie pripraviť a zvyknúť si na ne pomocou metód hrania rolí. Súčasťou tohoto prístupu je naučiť deti vhodne reagovať, t.j.

zostať pokojný

pôsobiť sebaisto

odísť s dôveryhodnou dospelou osobou

mať pripravenú odpoveď, ktorou možno reagovať

 

Napríklad dieťa, ktorému sa posmievajú, že nosí okuliare môže použiť ktorúkoľvek nasledujúcu reakciu:

Závidíš?

Raz ich budeš potrebovať aj ty, ale ja som ich dostal prvý

Majú ich len tí najlepší.

Sú vynikajúce, však.

Štyri oči sú lepšie ako dve

a pod.

 

Naučiť ich vhodne reagovať v nebezpečenstve

 

Deti potrebujú vhodné stratégie vo chvíľach, keď sa cítia v nebezpečenstve, tj.:

 

Neoplácať rany

Hlasne kričať nie

Rýchle sa dostať preč

Oznámiť to dospelému

 

Povzbudzujte deti aby hovorili o tom, čo sa stalo, alebo aby to nakreslili, či napísali. Už to môže mať terapeutický účinok. Odporučte im, zostávali v skupine detí, najlepšie kamarátov, najmä v čase zvýšeného rizika, napr. cez obed, cestou domov atď.

 

Priame prejavy šikanovania

• dieťa je otvorene prehliadané, odmietané a izolované

• posmešné poznámky na adresu dieťaťa, ponižujúca prezývka, nadávky, ponižovanie,

surové žarty na jeho účet (rozhodujúcim kritériom je, do akej miery je dieťa

konkrétnou prezývkou, žartom a pod. zraniteľné)

• kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu podávané nepriateľským, nenávistným,

pohŕdavým tónom

• príkazy od iných detí podávané panovačným tónom a skutočnosť, že sa im dieťa

podriaďuje

• naháňanie, strkanie, rany, kopanie – i keď nie sú zvlášť silné, je nápadné, že obeť ich

neodpláca

• bitky, v ktorých jeden z účastníkov je zreteľne slabší a snaží sa uniknúť (menšie deti

niekedy s plačom)

 

Nepriame prejavy šikanovania

• dieťa je cez prestávky často osamotené, nemá kamarátov, ostatní o neho nejavia

záujem

• cez prestávky sa zdržuje v blízkosti učiteľov

• prichádza neskoro na vyučovanie, vždy chodí všade ako posledný

• prichádza neskoro na vyučovanie, vždy zaostáva v triede, má nadmernú

ospravedlnenú, prípadne i neospravedlnenú absenciu

• pri skupinových športoch býva často volené do skupiny medzi poslednými

• ak má prehovoriť pred triedou je neisté, ustráchané

• pôsobí smutne, nešťastne, stiesnene až depresívne, je plačlivé

• zhoršuje sa, niekedy náhle, jeho školský prospech, na vyučovaní je nesústredený

• jeho veci sú poškodené, znečistené, prípadne rozhádzané

• má znečistený, poškodený odev

• odreniny, modriny, škrabance, rezné rany a pod., ktoré dieťa nedokáže uspokojivo

vysvetliť

Jednotlivé priame, či nepriame známky nevypovedajú, že ide o šikanovanie. Dôležitú

úlohu zohráva kontext vnútornej situácie, opakovanie a početnosť prejavov.

Ako pomáhať šikanovaným deťom

V rámci tradičnej pedagogickej odbornosti stratégia pomoci šikanovaným deťom

zahŕňa nasledovné kroky:

• rozhovor s informátormi a obeťami o vonkajších prejavoch šikanovania

• vyhľadanie vhodných svedkov, o ktorých je predpoklad, že budú pravdivo opisovať

situáciu šikanovania

• individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami (nesmie ísť

o konfrontáciu obete a agresorov!)

• zaistenie ochrany obetiam (napr. bezpečný odchod domov zo školy)

 

Šikanovanie v školskom prostredí – podceňovanie jeho prevencie a riešenia môže byť nebezpečné.

 

Kľúčovou osobou v prevencii a  boji proti šikanovaniu v škole je empatický, odborne pripravený pedagóg, ktorý má všestrannú podporu zodpovedných školských predstaviteľov.

 

Rámec pre riešenie problému šikanovania v školskom prostredí na Slovensku poskytuje základný dokument, vydaný MŠ SR: Metodické usmernenie č. 7/2006-R z 28.marca 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach, v ktorom sú zosumarizované návrhy, spôsoby a opatrenia (legislatívne odkazy) na prevenciu a riešenie šikanovania v školskom prostredí.

 

Z dôvodu rozlíšenia, čo je a čo nie je šikanovanie, je potrebné venovať pozornosť definícii šikanovania.

Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho „chicane“, čo znamená opakované zámerné obťažovanie, prenasledovanie, týranie, manipulovanie, ponižovanie niekoho, kto sa nemôže alebo nedokáže brániť. Hlavným znakom šikanovania je nerovnováha moci/sily,  pričom zahŕňa všetky formy psychického a fyzického násilia páchaného jedincom alebo skupinou  voči obeti.

Za šikanovanie označujeme také správanie, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a opakovane ubližuje vybranému žiakovi, robí (hovorí) niečo, čo je mu nepríjemné. Môže sa  prejavovať  ako:

  • slovná agresia: nadávky, posmievanie, urážky , vyhrážanie, výsmech, nevhodné vtipkovanie a zosmiešňovanie obete;
  • fyzická agresia: strkanie, facky, kopance, bitie, navádzanie iných na bitku, vyhrážanie sa nožom, palicou, škrtenie, ťahanie za vlasy, pichanie kružidlom či ceruzkou;
  • iná agresia: poškodzovanie alebo skrývanie vecí obete, trhanie, ničenie pomôcok,  či oblečenia, počarbanie zošita, učebnice, úloh, privlastňovaním si vecí obete;
  • psychické manipulovanie a týranie: zadávanie nezmyselných príkazov, nútenie k posluhovaniu a k noseniu rôznych vecí - desiata, cigarety, peniaze, šminky...

Ako sa šikanovanie vyvíja (ak sa hneď nepodchytí a nerieši sa)?
Rozvinuté šikanovanie sa neobjavuje zo dňa na deň. Má svoje zákonité etapy vývoja – od na prvý pohľad „nevinného“ štádia môže postupne vyústiť až do činnosti nadobúdajúcej parametre trestného činu, v krajnom prípadne nie je vylúčená až samovražda obete ako dôsledok šikanovania.

1.stupeň: šikanovanie sa začína „nevinným“ ostrakizmom, ktorý sa prejavuje prevažne psychickými formami násilia - ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním a intrigovaním, braním desiaty alebo iných vecí.
Ak sa obeť nedokáže brániť, nikomu to nepovie a nikto v triede sa ho nezastane, vzniká riziko druhého štádia.

2.stupeň: postupne (niekedy ako výsledok skúškového stresu, neistoty, nahromadenej agresie alebo len nudy agresorov) sa začína objavovať a stupňovať fyzická agresia - občasné, ale opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia,  ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obete.
Ak  to pedagóg ani rodič neodhalí alebo to podceňuje, obeť sa (pod vplyvom strachu) nedokáže brániť, ostatní v triede mu nepomôžu, šikanovanie sa zosilňuje a prechádza do ďalšej fázy.
 

3.stupeň: v triede sa vytvorí jadro - k hlavnému agresorovi sa pridajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch alebo troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen na vybranú obeť, ale aj na ostatných spolužiakov.
Ak ani v tejto etape nedôjde k odhaleniu a riešeniu šikanovania v škole alebo na podnet  rodiča vzniká ďalší stupeň – už rozvinutého šikanovania.

4.stupeň: k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok  triedy začína obeť z rôznych príčin ignorovať a úplne vylučovať zo svojej spoločnosti, dokonca sa aj zúčastňovať na  šikanovaní. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako normálne správanie (nepísaný zákon), začína sa šíriť po celej škole a nadobúdať každodenný charakter.

5. stupeň: všetci rešpektujú normy „šikanovania“ , agresori strácajú posledné zvyšky zábran, šikanovanie u nich môže nadobudnúť charakter závislosti a v škole „malej epidémie“, ktorej riešenie si vyžaduje veľa energie, pomoc odborníkov a navyše negatívne ovplyvní aj povesť školy.  

Typy agresorov- iniciátorov šikanovania (podľa M. Kolářa)

1.typ: primitívny, hrubý, impulzívny, s problémovým správaním, s narušeným vzťahom k autorite (často ako výsledok agresie v rodine- telesné tresty). Forma šikanovania: tvrdá fyzická agresia, založená na strachu.

2. typ:  slušný, kultivovaný, narcistický, úzkostný (rodinná výchova dôsledná, „vojenská“ bez lásky) Forma šikanovania: cielené a rafinované násilie, bez svedkov alebo cez prostredníkov.

3.typ: „vtipkár“, optimistický, obľúbený, sebavedomý, „ukecaný“ (bežná rodina, možná absencia duchovných a mravných hodnôt v rodine) Forma šikanovania: (málo empatické) násilie pre zábavu a humor.

V niektorých prípadoch, hlavne medzi dievčatami (a šikanovaní telesne postihnutých žiakov v bežnej triede) prevláda forma priamej a nepriamej verbálnej agresie, resp. psychické formy šikanovania (niekedy označované ako psychoteror). Svojimi formami, účinkom a krutosťou je porovnateľná s fyzickou agresiou. Prejavuje sa nemilosrdným vysmievaním, odmietaním, pokorovaním, dômyselne cieleným zraňovaním a intrigovaním. Výsledkom býva celkové zrútenie obete (môže vyústiť do nutnosti psychiatrickej liečby, dokonca až do pokusu o samovraždu), pričom možnosti dokazovania sú veľmi obmedzené, pretože psychické šikanovanie sa dá dobre maskovať a jej realizátorkami bývajú nezriedka sociometrické hviezdy triedy ako zručné manipulátorky s mienkou celej triedy.   

Aké typy žiakov bývajú najčastejšie obeťou šikanovania?

  • typ citlivý, tichý, utiahnutý, nepriebojný, slabší, pomalší;
  • typ, ktorý sa niečím odlišuje od ostatných – farbou pleti, názormi, vierou, rečou, nejakou telesnou odlišnosťou (menší, tučnejší, krívajúci, s okuliarmi, chorľavý,)
  • žiak, ktorý sa dobre učí, ochotne pomáha, je usilovný a svedomitý, v niečom vyniká
  • ale aj typ, ktorý úmyselne (z rôznych závažných príčin) provokuje

(Ako) môže pedagóg rozoznať obeť šikanovania?
Empatickým pozorovaním so záujmom o žiaka  môže pedagóg zaregistrovať tieto, dlhšiu dobu pretrvávajúce, znaky správania obetí:

  • prestávky trávia osamotene, nemajú kamarátov (opakovane),  
  • počas prestávok sa vyskytujú čo najviac v blízkosti učiteľa,
  • pôsobia smutne, neisto, ustrašene alebo plačlivo,
  • často mávajú rozhádzané, špinavé, neusporiadané veci (v taške aj na lavici),
  • začínajú sa opakovane vyhýbať škole – zvyšuje sa počet ich ospravedlnených a postupne aj neospravedlnených vymeškaných hodín,
  • spolužiaci ich prehliadajú, odmietajú, nechcú vedľa nich sedieť, ani sa s nimi inak kontaktovať, napr. pri spoločných, či súťaživých činnostiach,
  • začínajú „strácať“ pomôcky, peniaze a iné veci,
  • desiatu opakovane „dobrovoľne darujú“,
  • často navštevujú toaletu počas vyučovacej hodiny,
  • vyhľadávajú „bezpečnú“ cestu domov, vyčkávajú, kým všetci spolužiaci neodídu,

Šikanovanie okrem toho, že ohrozuje duševné a fyzické zdravie žiaka, znižuje aj jeho výkon, má zásadný vplyv na jeho výchovno-vzdelávacie výsledky. Príčin šikanovania je viac -  od tradičného tlaku spoločnosti (správať sa ako silný muž) , motívu krutosti, ktorý spôsobuje potešenie pri utrpení inej osoby až po zvedavosť a nudu, spojenú s túžbou po vzrušujúcich zážitkoch.  Výskumy odborníkov potvrdzujú, že táto forma agresie je v našich školách jedným z najrozšírenejších sociálno–patologických javov. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie túto nelichotivú situáciu dokumentuje aj nasledujúcimi zisteniami (2002-2003):

 Z 2776 opýtaných siedmakov a ôsmakov (výskum sa uskutočnil na 20 základných školách

v Bratislave, Košiciach, Námestove a Dolnom Kubíne) ich až 44% priznalo, že prišli do kontaktu so šikanovaním. Pričom takmer 31% detí z tohto súboru sa so svojim trápením nezdôverilo nikomu. Z necelých 70% obetí šikanovania, ktoré k tomu nájdu odvahu, sa takmer polovica (49%) posťažuje  kamarátom a spolužiakom, len 33% to povie rodičom a 13% šikanovaných detí hľadá pomoc u učiteľov.

Najnebezpečnejšími miestami šikanovania sú triedy počas prestávok, čo uviedlo 39%

opýtaných a chodby (24%).  Ako agresori boli najčastejšie uvedení spolužiaci, vo viac ako 25% prípadov sa jedná o žiakov z inej triedy.

 

Aj výsledky výskumu Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ, 2005) potvrdzujú, že šikanovanie sa najčastejšie objavuje v škole (52,6%). Z výsledkov ich výskumu vyplynulo, že 21,0% oslovených žiakov základných škôl bolo  svedkom šikanovania.

 

Prečo sa šikanovaniu na školách darí ? Okrem iného prispieva k tomu celková (nie veľmi priateľská) klíma našej školy, zložité dokazovanie, nevhodné správanie niektorých pedagogických pracovníkov,   pre ktoré je typické  zosmiešňovanie a ponižovanie žiaka a v mnohých prípadoch aj ľahostajnosť, či neochota riešiť tento problém manažmentom školy. Faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik toho javu je oveľa viac, k vzniku významne prispieva samotná spoločnosť s jej morálnymi a etickými hodnotami (známy fakt, že škola je mikromodel spoločnosti), výchova v rodine a mnohé iné, preto jej riešenie určite nie len záležitosťou školstva, no škola má pri jeho riešení zásadnú zodpovednosť. Rodič „odovzdáva“ povinne  na základe zákona svoje dieťa v dobrom zdraví na dobu od 8 do 14,00 hod. škole; škola nesmie dopustiť, aby mu ho po tejto dobe „vrátila“ späť so zničenou dušou a veľa krát aj telom - s následkami na celý život.  

 

Prevencia a samotné riešenie, resp. odstraňovanie šikanovania má pre školu strategický význam. Prečo?

Hoci je predchádzanie a boj proti šikanovaniu jednou zo základných výchovných úloh školy, odhliadnuc od toho, že priamo súvisí aj so zaistením  bezpečnosti školského prostredia, má navyše  kľúčový význam pre vzdelávaciu činnosť školy.  

Pretože (exaktne to dokazujú skúsenosti zo zahraničia, napr. Škandinávie), ak si škola pripraví a úspešne aplikuje postup na obmedzenie šikanovania, jeho výsledkom bude zlepšenie celkovej klímy v škole, disciplíny, poriadku, zníženie vandalizmu a väčšia spokojnosť detí i rodičov, čo povedie k lepším vzdelávacím výsledkom a zvýšeniu kreditu školy ako takej.

 

U (niektorých) riaditeľov a pedagógov, ktorí si predchádzajúce fakty z rôznych príčin nechcú, či neradi uvedomujú prevládajú tieto formy „riešenia“ problému šikanovania:

a)       tabuizácia, popieranie existencie

b)      podceňovanie, bagatelizácia

c)       odborná nepripravenosť (a neochota) riešiť problém

 

Dôvody sú rôzne, no  najčastejšie to býva:

1. „Obranný“  postoj riaditeľa pri sťažnosti (inšpekcia) alebo žiadosti na riešenie (rodič). Riaditeľ má pocit, že nesmie pripustiť fakt šikanovania (nevedomá úroveň pocitu viny, že nedokázal „ustrážiť“ bezpečnosť v škole), snaží sa preto presunúť vinu na obeť a rodičov obete.

2. Ignorovanie a nepripúšťanie si problému šikanovania paradoxne v mene zachovania dobrého mena školy (manažmentu školy) u rodičovskej verejnosti i nadriadených inštitúcii.

3. Neochota riešiť problém (zložité dokazovanie, nátlak, zastrašovanie).  

Aké chyby robia pedagógovia (i rodičia) pri vyšetrovaní („prevaleného“) šikanovania?

  • vyšetrujú bez premysleného (vopred školou pripraveného) postupu – často aj obeť spoločne s agresorom bezprostrednou konfrontáciou
  • nedokážu odlíšiť nepravdivé tvrdenia falošných svedkov, ktorých ovplyvnili agresori
  • neuvedomujú si dostatočne traumu obete a nechápu paradoxný pocit viny obete
  • chýbajú im dôležité odborné informácie, napr. že medzi obeťou a agresorom často vzniká závislosť, ba až identifikácia obete s agresorom
  • neuvedomujú si, že šikanovaním môže byť ovplyvnená a „nakazená“ celá trieda, niekedy i celá škola
  • neodborným postupom sa môžu sa dopustiť fatálneho omylu, kedy je obeť  vyhlásená za agresora

Aké sú problémy pri dokazovaní šikanovania?

  1. Od obete je ťažké získať (podrobné) objektívne informácie, pričom dôvody môžu byť rôzne: zo strachu odmieta vypovedať aj svedčiť,  má zvnútornený zákaz „bonzovať“, osvojenú skupinovú pseudomorálku, paradoxne sa identifikuje s agresorom
  2. Agresori si nepriznávajú pocit viny, na svoju obhajobu používajú klamstvo, doplnené falošnými svedkami, neštítia sa ani vydierania a nátlaku
  3. Ostatní svedkovia (spolužiaci) môžu byť ovládaní skupinovou pseudomorálkou a strachom, a tak nemusia byť zdrojom pravdivých informácií 

Odporúčaný postup pri riešení šikanovania v škole – hlavné zásady

           Nikdy nekonfrontujte šikanovaného s agresorom a dôsledne chráňte obeť!

1.       Individuálne a postupne sa porozprávajte najskôr so všetkými žiakmi v triede (svedkami šikanovania). Výpovede si zapisujte, sumarizujte dokumentáciu a dôkazy 

2.       Následne zrealizujte individuálne rozhovory s agresormi. Využite dôkazy, ale bez toho, aby ste prezradili ich zdroj

3.       Individuálne sa porozprávajte s rodičmi obete, získajte ich pre spoluprácu. Individuálne sa porozprávajte s rodičmi každého agresora. Pokúste sa ich získať na riešenie, vhodnou formou ich upozornite aj na možné kvalifikovanie šikanovania z legislatívneho hľadiska ( trestný čin vydierania, útlaku, ublíženia na zdraví, týrania, obmedzovania slobody alebo lúpeže, úmysel ublížiť

4.       Vyvodzujte jednoznačné tresty podľa miery previnenia agresorov ( od zníženej známky zo správania, až po vylúčenie zo školy, preradenie do výchovného ústavu , oznámenie polícii)

5.       Oznámte triede, ako budú vinníci potrestaní a zabezpečte realizáciu „liečenia“ celej triedy (prípadne školy) za pomoci kvalifikovaných odborníkov (Pedagogicko-psychologické poradne).

6.       Zaveďte dôslednú nulovú toleranciu k akýmkoľvek prejavom šikanovania a násilia  v školských dokumentoch a každodennej praxi - u žiakov i všetkých pedagogických pracovníkov.

 

Námety a odporúčania na realizáciu prevencie šikanovania v školskom prostredí:

 

Je všeobecne známym faktom, že prevencia má svoje nespochybniteľné pozitíva – je jednoduchšia, účinnejšia a lacnejšia, než „liečba“, či odstraňovanie už rozvinutého šikanovania v škole.

Základným predpokladom úspechu je to, že zameranie na prevenciu musí byť obsiahnuté v celom výchovno-vzdelávacom procese školy  a prijaté všetkými pracovníkmi školy (nevyhnutná je aj podpora zodpovedných predstaviteľov školskej politiky).

Podstata spočíva v (správnej, demokratickej, pozitívnej) klíme školy, ktorej tvorcom a zároveň recipientom je:

 

Vedenie (manažment) školy – má zásadnú úlohu pri jej tvorbe, podpore a udržiavaní, v čom spočíva? Riadenie a komunikácia nie je direktívne, ale založené na spolupráci, dôvere, spravodlivosti a  rovnakom prístupe k zamestnancom, na konštruktívnom riešení problémov a konfliktov s vylúčením možnosti intríg a v neposlednom rade v chápajúcom, no dôslednom prístupe k žiakom svojej školy, pre ktorých je uznávanou autoritou.

Každý pedagogický zamestnanec školy – má nespochybniteľne kľúčové postavenie pri vytváraní sociálne pozitívnej klímy školy/triedy, ktorá sa odráža vo vzťahu k žiakovi, k jeho vzdelávaniu a výchove a správnom prístupe k rodičom. Okrem pedagogického majstrovstva pri vzdelávaní, s využívaním celého spektra overených, efektívnych a pokiaľ sa dá príťažlivých metód, podstata prevencie spočíva v kombinácii a rovnováhe prirodzenej autority učiteľa a posilnení demokracie a kooperácie v triede/škole. Ako sa to dosiahne?    

Neučí nudne, pýta sa žiakov na ich názory, diskutuje s nimi a pokojne vysvetľuje stanoviská, akceptuje aj iné názory  žiakov, dáva im aj (reálnu) možnosť voľby prostredníctvom triednej samosprávy, otvorene a ústretovo pracuje s rodičmi v prospech rozvoja žiaka, má dôveru žiaka, nedopustí správanie ponižujúce ľudskú dôstojnosť. 

 

Každý žiak školy – musí vedieť, že škola je tu preto, aby mu čo najviac pomohla k úspešnému a spokojnému životu, aby mu ukázala, čo dokáže a nie dokázala, čo nevie. Potrebuje jasne a zrozumiteľne definované pravidlá, platné pre všetkých bez rozdielu – (s odmenami a trestami) nielen deklarované. Na zabezpečenie akceptácie týchto pravidiel by sa mal zúčastniť na ich tvorbe. Musí chápať svoje (ľudské) práva.

 

Každý rodič žiaka školy – má pochopiť prostredníctvom ubezpečenia školy, že jeho cieľ a cieľ školy je rovnaký – rozvoj dieťaťa a najlepšou zárukou dosiahnutia tohto  cieľa je vzájomná spolupráca a dôvera.

 

Námety na tvorbu komplexnej školskej stratégie v boji proti šikanovaniu

(vychádzajú z odporúčaní špecializovaných odborníkov v Pedagogicko-psychologických poradniach)

Komplexná školská stratégia musí byť zmysluplná, nesmie byť len formálna, musí byť naplnená reálnymi činmi a mala by mať aj emocionálny rozmer , aby dokázala pôsobiť na zmenu postoja študentov k šikanovaniu.

Jej súčasťou môže byť:

  • slávnostné vyhlásenie boja proti šikanovaniu v prvý deň školského roka
  • (odporúčame) využitie formy podpisu zmluvy, na tvorbe ktorej sa zúčastňujú aj žiaci  - musí byť konkrétna a kontrolovateľná
  • zmapovanie situácie o výskyte šikanovania na škole anonymným dotazníkom
  • (odporúčame) mapovanie situácie aj priebežne počas roka - dotazníkom, prípadne inými formami
  • vyhlásenie týždňa boja proti šikanovaniu počas školského roka, v rámci ktorého sa môžu zorganizovať rôzne akcie - návšteva verejného súdneho pojednávania s témou šikanovania, výtvarná súťaž, relácia v rozhlase, diskusie s pozvanými odborníkmi ap.
  • návrh riešenia modelových situácií šikanovania na hodinách (napr. etiky)
  • zvolenie "senátu" zo zástupcov tried a pedagógov školy, ktorý by prejednával a navrhoval sankcie pri riešení prípadov šikanovania podľa školského zákonníka
  • súťaž o logo a nápis na tričká proti šikanovaniu, ktoré potom môžu byť zahrnuté do odmien pri akciách školy
  • plán oboznámenia sa s Trestným zákonom a základnými informáciami o šikanovaní - referáty študentov, diskusné kluby, články v školskom časopise, besedy s právnikom, ap.

 

Stratégia by mala obsahovať:

Zrozumiteľné definovanie šikanovania - jeho prejavy v správaní.

Postup, ako má zareagovať zamestnanec školy, keď sa stane  svedkom takého správania.

Presný postup riešenia šikanovania (s kontaktmi na odborníkov, ktorí môžu byť nápomocní pri riešení).

Odporúčania pre žiakov – obete i svedkov (schránka dôvery, na koho sa môžu obrátiť...).

Systém kontrolných opatrení (a trestov).

Okrem toho je dôležité zvážiť, pre akú formu zverejnenia prípadu a opatrení sa škola rozhodne. V tomto prípade treba zobrať do úvahy účinok, ktorý by mohla forma zverejnenia spôsobiť, napr.:

  • vznik falošného hrdinstva pri vyhlásení a osobnom pranierovaní vinníka na verejnom zhromaždení školy,
  • negatívne city (nenávisť) voči obeti, najmä ak sú postihnutí trestom aj ostaní v triede
  • iné reakcie žiakov (neadekvátne), ako chceme dosiahnuť (anonymné a neosobné vyhlásenie cez rozhlas môže pôsobiť formálne, bez emocionálnej odozvy, ktorá by inak mohla prispieť k upevneniu negatívneho postoja k šikanovaniu a k formovaniu pocitu zodpovednosti za svoje činy).

Jednou z vhodných foriem sú mimoriadne triednické hodiny v jeden deň (v rovnakom čase) na celej škole, s rovnakým programom – informácia o tom, čo sa stalo, kto, čo spravil, čo porušil, aké mal možnosti nápravy, za čo bo potrestaný.
Dôležité je (podľa stupňa previnenia), zamerať sa viac na odsúdenie činu, ako človeka, aby mal otvorenú cestu k zmene/náprave. Dôvernejšia atmosféra v triede umožňuje klásť otázky, diskutovať,  navrhovať rôzne riešenia, aby sa nič podobné neopakovalo.

Súčasťou stratégie školy by malo byť aj utvorenie podmienok pre  minimalizáciu prejavov agresivity počas prestávok, podľa možnosti školy i po vyučovaní. Škola by mala využiť všetky možné dostupné príležitosti na získanie prostriedkov, z ktorých by mohla čerpať pri zabezpečovaní vhodných aktivít (programy, projekty, granty, sponzori, tvorivosť samotných žiakov a pedagógov) príklady: športové materiály, vybavenie knižnice, hudobné kluby ...). j o psychohygienické hľadisko – odreagovanie nahromadenej energie (niekedy i agresie), podnietenie záujmov , navyše to uľahčí prácu dozorujúceho učiteľa.

 

Dotazník ako forma získania aktuálnych informácii

 Jednou z možností zisťovania skutočného výskytu šikanovania priamo v škole je forma anonymného dotazníka. Na základe informácií, ktoré sa takto získajú je možné pripraviť konkrétne výchovné opatrenia.
 
Niekoľko praktických odporúčaní pri práci s dotazníkom:

  • dôležité je zabezpečiť anonymitu dotazníka, aby vám študenti bez strachu z prezradenia podali čo najviac informácií - študenti môžu vypĺňať dotazník v jeden deň, hodinu, jedným typom pera (ideálne by bolo vyplnenie cez školský web prostredníctvom PC), dotazníky musí prevziať dôveryhodná (pre žiakov) osoba, 
  • odporúčame prieskum dotazníkom opakovať (prípadne sa zamerať na rôzne informácie) aspoň dvakrát do roka,
  • význam opakovania prieskumu je viacnásobný, jednak zdôrazňujeme,  že riešenie problému berieme vážne a jednak aktualizujeme informácie  a prispôsobujeme situácii opatrenia,
  • vyhodnotenie a interpretáciu výsledkov zveríme odborne pripravenej osobe (výchovný poradca, školský psychológ, pozvaný odborník).
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Šikanovanie a rodinné prostredie

 

Keď sa hovorí o šikanovaní medzi deťmi automaticky sa tým mysli šikanovanie v školách. Výskyt toho fenoménu má však svoje korene i v rodine, napr. domáce násilie v partnerských vzťahoch rodičov a vzťahoch rodičia – deti s následnými závažnými psychologickými dôsledkami.

Negatívnu rolu zohráva i nedostatok vrelosti, záujmu a lásky zo strany rodičov (niekedy len jedného rodiča, najčastejšie otca), celkovo tvrdá nekonzistentná výchova (s telesnými trestami) býva zdrojom vzniku „šikanujúceho správania“, formovania budúceho agresora. 

Opačná, príliš protektívna výchova ma významu zásluhu na formovaní tzv. obete šikanovania. Novodobým „rodinným podhubím“ s možnými dôsledkami formovania budúceho agresora je výchova založená na kompenzácii času pre dieťa dostatkom až nadbytkom finančných prostriedkov, prejavom lásky sa stávajú peniaze..

 

Vyvážená výchova v rodine, založená na vzájomnej láske, dôvere, podpore ale aj nevyhnutných pravidlách, ktoré členovia rodiny dodržiavajú a kde má dieťa zároveň dostatok priestoru na rozvoj svojej osobnosti (zdravého sebavedomia) je najdôležitejšou preventívnou bázou šikanovania v rodine.

 

AKO SPOZNAŤ, ŽE VAŠE DIEŤA JE ŠIKANOVANÉ

 

Dieťa môže svojim správaním naznačovať, že je obeťou šikanovania. Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť prejavom, ktoré by to mohli naznačovať: (rodič by sa mal vyvarovať často sa objavujúcej  chybe  a tou je bagatelizovanie, či prehliadanie týchto prejavov)

 

Dieťa nemá kamarátov, nenavštevujú ho spolužiaci

Zmena správania, dieťa nehovorí o tom, čo sa deje v škole

Bojí sa ísť do školy alebo zo školy (somaticky – bolesti brucha, zvýšená teplota, chce sa škole vyhnúť), mení cestu do školy

Výrazne sa zhorší jeho prospech v škole, nemá o nič záujem

Často prichádza domov zo zašpinenými (poškodenými) šatami, vecami, má modriny, škrabance, iné rany

Stáva sa uzavretým, odmieta alebo dáva nepravdepodobné vysvetlenia vyššie uvedených problémov

Je smutné, depresívne, nechutí mu jesť

Ťažko zaspáva, v noci v posteli plače, má nočný des, vykrikuje zo sna

Nápadne často si pýta peniaze, lebo mu ich niekto „ukradol“,  zrazu „stráca“ veci a peniaze

 

ČO MÔŽU ROBIŤ RODIČIA

 

Pokúste sa s veľkou dávkou empatie a citlivosti primäť dieťa k tomu, aby vyjadrilo svoje  pocity (uvedomte si, že je pod vplyvom strachu, že môže mať paradoxne pocit viny a preto obhajuje agresorov).

Nechajte ho hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte (pokiaľ možno pokojne).

Neobviňujte ho z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho

Nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo (vysvetlite prečo)

Pokúste sa získať čo najviac dôkazov.

Keď sa šikanovanie vyskytuje v škole, alebo sa inak viaže na školu, bezodkladne navštívte triedneho učiteľa, výchovného poradcu alebo priamo riaditeľa .

Žiadajte, aby škola postupovala podľa odborných pokynov pre riešenie prípadov šikanovania (získajte informácie z odbornej literatúry, internetu, konzultujte s odborníkmi telefonicky, osobne)

Nezabúdajte na dieťa, pomôžte mu zvládať situáciu, obráťte sa na odborníkov (pedagogicko-psychologická poradňa), linka dôvery.

Poslednou možnosťou je obrátiť sa na kontrolné a represívne orgány (Štátna školská inšpekcia, polícia)

 

(Vybrané) zdroje informácii:

internet

www.statpedu.sk, www.modernaskola.sk (rodičovský servis – adresár všetkých pedagogicko-psychologických poradní na Slovensku), www.infovek.sk (výchovné poradenstvo) www.kpppbb.sk, www.minimalizacesikany.cz

Odborná literatúra:

Bolest šikanováni: M. Kolář, 2001

Agresivita a šikana mezi dětmi: P. Říčan, 1995

 

 

 

ŠIKANOVANIE AKO FENOMÉN TRESTNEJ ČINNOSTI


V súvislosti so šikanovaním v školách a školských zariadeniach sa mnohokrát stáva,   že si vinníci i obete si neuvedomujú trestnoprávne hľadisko svojho konania

Základnú orientáciu v tejto oblasti poskytuje dokument MŠ SR ( Metodické usmernenie č. 7/2006-R z 28.marca 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach, str. 2), no pre lepšiu orientáciu ponúkame aj tento stručný prehľad v súčasnosti platnej legislatívy v Slovenskej republike


Trestno-právne normy v oblasti trestnej činnosti, súvisiacej

s tzv. šikanovaním v školskom prostredí (spracované podľa PPZ)

            Trestný zákon nepozná skutkovú podstatu trestného činu „šikanovania“, avšak v prípade konania, ktoré vykazuje znaky šikanovania, môže byť takéto posudzované ako trestný čin vydierania v zmysle § 189 Trestného zákona, prípadne trestný čin nátlaku podľa § 192 Trestného zákona.

(1)     § 189 Vydieranie


(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený odseku 1


a)závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1


a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

 

           

(2)     § 192 Nátlak


(1) Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený   v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu,
d) v úmysle získať pre seba alebo pre iného väčší majetkový prospech alebo iný prospech, alebo
e) tým, že odopiera zamestnancovi v pracovnom alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu právo na zaistenie bezpečnosti zdravia pri práci, na dovolenku na zotavenie alebo na poskytnutie zákonom zaručených osobitných pracovných podmienok ženám a mladistvým zamestnancom.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
d) za krízovej situácie.

 

            Pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť v súvislosti s vekom dosiahnutým v čase spáchania trestného činu, o tejto pojednáva § 22 Trestného zákona:

(3)     Vek

 (1) Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.

(2) Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

 

Štruktúra policajných špecialistov zaoberajúcich sa problematikou detí a mládeže

Prezídium Policajného zboru

-          Kancelária prezidenta Policajného zboru oddelenie prevencie

-          Úrad justičnej a kriminálnej polície - Odbor všeobecnej kriminality - Oddelenie všeobecnej kriminality,  kriminality mládeže a páchanej na mládeži

 

Krajské riaditeľstvo PZ

-          Vnútorný odbor – preventista

-          ÚJKP - odbor všeobecnej kriminality – špecialista

 

Okresné riaditeľstvo PZ

-          Vnútorný odbor – preventista

ÚJKP - odbor všeobecnej kriminality - špecialista
 

Páchateľom trestného činu je ten "kto trestný čin spáchal sám" (§ 9 ods.1). Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá sa každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia) (§ 9 odst.2 ).

      Podľa § 10 odst.1 Trestného zákona účastníkom trestného činu je ten, kto úmyselne:

  1. zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor)
  2. naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca)
  3. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník)

Tresne zodpovedný nie je ten, "kto v čase spáchania činu nedovŕšil štrnásty rok" (§ 11) a v čase spáchania činu nebol príčetný (§ 12).
Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých sa nachádzajú v Siedmej hlave trestného zákona. Podľa neho je za mladistvého považovaná osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (§ 74 ods. 1).
Účelom trestu mladistvého je predovšetkým "vychovať ho na riadneho občana, a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza" (§ 76).
 Súd môže mladistvému uložiť tresty odňatia slobody, prepadnutia vecí, vyhostenia a ak je zárobkovo činný, peňažný trest. Trest zákazu činnosti mu môže súd uložiť len vtedy, ak to nie je na prekážku v príprave na jeho povolanie (§ 78).
Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v trestnom zákone sa u mladistvého znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť a dolná hranica jeden rok (§79 odst.1).
V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je mimoriadne vysoký, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov (§ 79 odst.2).
Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok vykonáva v nápravno-výchovných ústavoch pre mladistvých (§ 81 odst.1).
Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden až tri roky (§ 82). Ak súd upustil od potrestania mladistvého, môže požiadať toho, kto je oprávnený ponúknuť záruku za jeho nápravu, aby mladistvý žil riadnym životom (§ 77 odst.1).
Súd môže upustiť od potrestania mladistvého aj vtedy, keď má za to, že ochranná výchova, ktorú zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest (§ 77 odst.1).
Ochrannú výchovu môže mladistvému súd určiť podľa § 84 odst.1 Trestného zákona vtedy, ak:

  1. o jeho výchovu nie je primerane postarané
  2. jeho doterajšia výchova bola zanedbaná
  3. vyžaduje to prostredie, v ktorom mladistvý žije

 Ochranná výchova sa podľa § 85 odst.1 Trestného zákona vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach a ak to vyžaduje zdravotný stav chovanca v liečebnom ústave.
 Chovanec sa tu pod riadnym pedagogickým vedením pripravuje na budúce povolanie (§ 85 odst.2). V súvislosti s posúdením, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého, ukladá sa spravidla orgánu poverenému starostlivosťou o mládež zistiť stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný (§ 292).

 

Problémy pri posudzovaní šikanovania

Uvádzame niekoľko poznámok, kedy môže byť pri výskyte a posudzovaní konkrétnych spôsobov šikanovania v škole podozrenie na páchanie trestného činu a je nutné kontaktovať políciu:

  • Pri šikanovaní sa môžeme stretnúť "len" s vyhrážaním. Pokiaľ tým vzbudí agresor u iného dôvodnú obavu a dôsledkom je neblahý psychický účinok na obeť, ide tiež o trestný čin. Aj keď sa to dospelému môže zdať banálne, dieťa tým psychicky trpí a možné sú aj trvalé následky.
  • Násilné odobratie vecí (peniaze, hračky, oblečenie a pod.) aj malej finančnej hodnoty môže byť kvalifikované ako trestný čin lúpeže. Rozhodujúci je totiž samotný fakt, že bolo použité násilie a nie výška hmotnej straty.
  • Pokiaľ sa šikanovanie prejaví na zdravotnom stave poškodeného, môže ísť o trestný čin ublíženia na zdraví. V tom prípade je nutné ošetrenie lekára a jeho odborné vyjadrenie.
  • Ak je šikanovanie založené na úmyselnom poškodení vecí obete, môže ísť o trestný čin poškodzovania cudzej veci.
  • Je dôležité si uvedomiť, že keď sú páchateľmi deti mladšie ako 14 rokov, nie sú trestne zodpovedné. To však neznamená, že nemôžu byť postihnuté iným spôsobom, pokiaľ bežné výchovné postupy nemajú účinnosť. V takých prípadoch je nutné obrátiť sa na sociálneho kurátora mládeže odboru sociálnych vecí príslušného mestského úradu. Kurátor je oprávnený vo vážnych a odôvodnených prípadoch na základe šetrenia vydať predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do príslušného ústavu. Toto opatrenie platí až do vydania riadneho rozsudku súdu. Z praxe vieme, že realizovať tieto opatrenia je ťažké .
  • Sexuálne formy šikanovania môžu byť zahrnuté pod trestné činy pokusu o znásilnenie, znásilnenie, pohlavné zneužívanie alebo kupliarstvo.
  • Rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život a je možné ich pri dokázaní činu odsúdiť.
  • Pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu vyučovania, nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú ujmu školské zariadenie a jeho zriaďovateľ. Rodič preto môže požadovať náhradu škody na veciach, aj na zdraví.

Tresne zodpovedný nie je ten, "kto v čase spáchania činu nedovŕšil  štrnásty rok" (§ 11) a v čase spáchania činu nebol príčetný (§ 12).

 

 

Spracovala: PhDr. Ľubica Biziková

Štátny pedagogický ústav

 

LP-model (Learning Environment and Pedagogical Analysis – Študijné prostredie a Pedagogická analýza)

 

      
LP-model poskytuje pracovnú metódu, v ktorej učitelia spolupracujú v skupinách podľa špecifických princípov. Cieľom je vybudovať dobré študijné prostredie, ktoré zaisťuje, že všetci študenti nadobudnú sociálne zručnosti a vecné znalosti. LP-model má celoškolský prístup.

Systémovo-teoretický prístup

Hlavným cieľom LP projektu je rozvoj študijného prostredia, ktoré poskytuje všetkým žiakom dobré podmienky na sociálne ako aj akademické vzdelávanie. Učitelia zdokonaľujú svoje schopnosti v pozorovaní a analyzovaní študijného prostredia, aby pochopili prepojenie medzi akademickými výsledkami a problémovým správaním. Projekt poskytuje výcvik pre celý školský personál s použitím modelu analytického chápania a zvládania študijných problémov a problémov správania. 

Základná otázka projektu je kontextová perspektíva, ale berie tiež do úvahy individuálnu a sprostredkovateľskú perspektívu. Tieto perspektívy poskytujú širšie chápanie, čo sa týka rozvíjania dobrého študijného prostredia a tiež obmedzovania a prevencie problémového správania.


Rozvojový projekt založený na výskume 

LP - projekt predstavuje spoluprácu medzi niekoľkými inštitúciami v Nórsku. Nórsky podporný systém pre špeciálne vzdelávanie, reprezentovaný Pedagogickým centrom v Lillegården je hlavnou zodpovednou inštitúciou v  projekte a sleduje nápady a spoluprácu v učiteľských tímoch v rámci zapojených škôl. Pedagogické centrum v Lillegården používa výsledky práce a pokračujúceho hodnotenia na vytvorenie programu, založeného na výsledkoch z obdobia trvania projektu.


LP - projekt prispeje k:

  • Redukcii problémového správania a k lepšiemu študijnému prostrediu
  • Zvýšeniu schopnosti školského personálu porozumieť a zvládať problémové správanie
  • Rozšíreniu vedomostí o problémovom správaní a študijnom prostredí
  • Väčšiemu uvedomovaniu si vlastných pedagogických postupov
  • Jasne definovaným požiadavkám a očakávaniam na schopnosti žiakov
  • Zvýšeniu schopnosti analyzovania a pozorovania
  • Zvýšeniu schopnosti hodnotenia vlastných postupov
  • Sprostredkovaniu skúseností a výsledkov výskumu z projektu k iným školám

Základné informácie

Názov projektu:

LP-model (Learning Environment and Pedagogical Analysis – Študijné prostredie a Pedagogická analýza)

Zodpovedný za projekt

  • Nórsky direktorát pre základné a stredoškolské vzdelávanie
  • Pedagogické centrum v Lillegården, zodpovedné za rozvojovú časť
  • Univerzita Hedmark, zodpovedná za vyhodnocovaciu časť projektu

Obdobie projektu

2006 - 2008

Počet zapojených škôl 

Približne 100 škôl každý rok

Prístup programu

Cieľová skupina

Učitelia a riaditelia, Pedagogicko-psychologické poradne (PPP)

Hlavný cieľ

LP-model poskytuje pracovnú metódu, v ktorej učitelia spolupracujú v skupinách na analýze podľa špecifických princípov. Cieľom je vybudovanie dobrého študijného prostredia, ktoré zaisťuje, že všetci študenti nadobudnú sociálne zručnosti a vecné znalosti.

Profesionálny obsah 

Kľúčové slová sú systematická analýza a reflexia. Metodológia zahŕňa systematický prístup k analýze a reflexii spolu s rozvojom vhodných opatrení a hodnotenia. LP-model je modelom systémovej teoretickej analýzy a nie metódou. Model zahŕňa množstvo pracovných princípov, ktoré ukazujú, ako by mal človek postupovať, aby prišiel k rozhodnutiu o tom, čo by sa malo vykonať. Samotní učitelia vyvíjajú opatrenia, ktoré by mali byť použité na vytvorenie dobrého študijného prostredia. Opatrenia, ktoré učitelia zavedú, sú vyvinuté na mieste ako výsledok analýzy problémov a podmienok v konkrétnej triede/skupine či škole.

Realizácia

Usporiadanie 

LP - model má celoškolský prístup. Existujú určité podmienky pre participujúce školy:

  • Ďalšie podrobnosti o stratégii LP-modelu predpokladajú podpísanú dohodu s Pedagogickým centrom v Lillegården.
  • PPP v miestnom spoločenstve konajú ako prepojenie medzi miestnymi úradmi a Pedagogickým centrom v Lillegården.
  • PPP a školy súhlasia s využívaním LP-modelu po dobu najmenej 2 rokov
  • PPP vyhradia dostatok času na posudzovanie a jednanie s internými doplňujúcimi správami ako je to definované v projektovej dohode. PPP získajú doplňujúce správy a výcvik pre LP-poradcov od Pedagogického centra v Lillegården.
  • Učiteľské skupiny budú založené v každej škole, ktorá má 5-7 participantov, takže bude zapojená celá učiteľská sila v rámci školy. Každá škola si vyhradí čas na prácu učiteľských skupín.
  • LP-školy nominujú pracovné skupiny a koordinátora podľa vlastných osnov
  • Školy, ktoré sa zúčastňujú na LP-modele, získajú doplňujúce správy a výcvik pre vodcov učiteľských skupín, pravidelné výcvikové dni pre celý školský personál v LP-školách, materiály o modele a prístup k e-learningu (vzdialené štúdium) prostredníctvom chatovacích miestností/konferencií cez webové stránky LP-modelu.
  • Hodnotiace a záznamové systémy pre LP-školy sú dôležitou súčasťou stratégie
  • Podpora poradcov z Pedagogického centra v Lillegården v priebehu procesu, s doplnkovými správami v rámci každého miestneho úradu: stretnutia siete, webová stránka, konferencie pre LP-školy
  • Podpora Univerzity Hedmark na konferenciách pre LP-školy
  • Miestne úrady budú platiť ročný poplatok za každú školu, ktorá je zapojená do realizácie LP-stratégie.

Vyvinutý materiál 

3 príručky, brožúry,  jeden krátky úvod a webstránka LP-modelu

Kniha 1: Teoretický úvod do základov modelu. 

Kniha 2: Popis použitia LP-modelu učiteľskými skupinami.

Kniha 3: Príručka pre PPP k ich práci s modelom.

Zahrnutý výcvik 

Okrem informácií uvedených vyššie, o tom, ako organizovať prácu na realizácii LP-modelu, budú existovať aj rôzne druhy kontaktov: v rámci miestnych úradov sa budú konať výcvikové dni alebo tematické/profesionálne dni pre používateľov LP-modelu.

Výsledky vyhodnotenia

Popis hodnotiacej metódy 

LP-model bude vyhodnotený Thomasom Nordahlom, Univerzita Hedmark. Vyhodnotenie LP-modelu je založené na schéme vyhodnotenia pilotného projektu (LP-projekt).
 Od januára 2003 do decembra 2004 prebiehal v 14 nórskych školách LP-projekt. Projekt mal tvar „zdola nahor“, nakoľko východiskovým bodom bolo 300 učiteľov zo zapojených škôl. Učitelia sami seba rozdelili do skupín a sústredili sa pravidelne na dôležité problémy a otázky o tom, ako porozumieť a zvládať problémové správanie a zlepšiť študijné prostredie pre všetkých žiakov. Tento projekt bol vyhodnotený v roku 2005 prostredníctvom NOVA. Vyhodnotenie bolo vykonané formou pre-post schémy štúdie s kontrolnými skupinami, kde predmetné skupiny ako aj kontrolné skupiny boli sledované na začiatku a na konci projektu. V štúdii boli použité spoľahlivé dotazníky, reprezentujúce ciele projektu.

Opis hlavných zistení 

Zhrnutie NOVA Správy 19/05 Študijné prostredie a Pedagogická analýza. Opis a vyhodnotenie LP-modelu. Autor: Thomas Nordahl
Projekt študijného prostredia a pedagogickej analýzy (LP-model) je štúdia 14 nórskych škôl počas obdobia dva a pol roka. Pedagogické centrum v Lillegården bolo zodpovedné za rozvojovú časť projektu, zatiaľ čo NOVA, Nórsky sociálny výskum, viedol vyhodnocovaciu časť. Vyhodnotenie bolo vykonané formou pre-post schémy štúdie s kontrolnými skupinami, kde predmetné skupiny ako aj kontrolné sa sledovali na začiatku a na konci projektu. V štúdii boli použité spoľahlivé dotazníky, ktoré reprezentovali ciele projektu. Žiadnej z participujúcich škôl nevznikli mimoriadne výdavky ako dôsledok účasti na štúdii. Participujúce školy mali iba reorganizovať vyučovacie hodiny zamestnancov, aby mohla štúdia prebiehať bez ďalších nákladov. Projekt dosiahol nasledovné výsledky:

  • Študenti v participujúcich školách si zlepšili svoje poznatky a schopnosti v Nórčine, matematike, Angličtine a prírodných vedách v priemere o 0,4 bodu v porovnaní so študentmi v kontrolnej skupine.
  • Študenti v participujúcich školách si zlepšili svoje sociálne schopnosti v porovnaní so študentmi z kontrolnej skupiny, fakt, ktorý vyústil do lepšieho správania v škole a menšieho napätiu medzi študentmi počas vyučovania.
  • Štúdia ukázala menší stupeň konfliktov medzi študentmi v participujúcich školách a bol zaznamenaný celkový pokles šikanujúceho správania.

Učitelia v štúdii mali za cieľ ako počiatočný bod vidieť, aké problémy ich výučba mala a snažiť sa v spolupráci s ďalšími učiteľmi tieto problémy analyzovať. Svoju analýzu sústredili primárne na podmienky výučby a štúdia na školách a menej na konkrétneho študenta, takže opatrenia a stratégie, súvisiace priamo s konkrétnou školou, bolo možné uplatniť na základe spoľahlivých výskumných údajov.
Pozitívne výsledky, ktoré ukázali predmetné školy našej štúdie, môžu súvisieť s rolou učiteľa ako viac odlišnej dospelej postavy, ktorá má dobrý vzťah so svojimi študentmi. Učitelia tak môžu byť vnímaní študentmi ako autoritatívni, ak sú priateľskí a zároveň aj majú dobrú kontrolu a štruktúru v triede. Štúdia ukázala, že tento fakt, spolu s použitím slovnej motivácie a úzkej spolupráce s rodičmi, prispieva k zlepšeniu školy ako dobrého študijného prostredia. Toto zlepšenie, ktoré ukázala naša štúdia, môže byť prepojené so systematickým a neustálym používaním LP-modelu učiteľmi. LP-model neobsahuje žiadne hotové riešenia pre učiteľov; je formálnym prostriedkom, ktorý učitelia používajú, aby sa dostali k správnym rozhodnutiam v konkrétnych prípadoch. Vyhodnotenie ukázalo, že keď učitelia analyzujú svoju vlastnú prácu systematicky a vedomo a stávajú sa tak lepšími vodcami v triede, bude to mať pozitívny efekt aj na študijné schopnosti a rozvoj sociálnych zručností študentov.

Publikácia

Nordahl, Thomas (2005):  Laeringsmiljoe og pedagogisk analyse (Learning Environment and Pedagogical Analysis) Oslo, NOVA 19/05. http://www.eldhusetfagforum.no/LP-prosjektet/publikasjoner.htm

Dôležitosť alebo dôsledky

LP - model uľahčuje rozvoj znalostí prostredníctvom výmeny skúseností medzi PPP, školami a miestnymi úradmi. Učitelia si môžu vďaka organizovaniu práce v skupinách, ktoré sa stretávajú systematicky v pravidelných časových intervaloch, rozvíjať kultúru, v ktorej si môžu cez reflexiu držať odstup od komplexity a ťažkostí denného života. Naučia sa menej obávať prehovoriť, budú sa rozvíjať spoločne a naučia sa veriť si navzájom. Učiteľ sa stane participantom, ktorý dokáže argumentovať a stáť si za tým, čo povedal, a ktorý si trúfne vystúpiť namiesto toho, aby sa cítil ako obeť „zlých mravov“ žiakov.

 


Diskusná téma: Šikanovanie

Dátum: 17.11.2012

Vložil: rakociová

Titulok: šikanovanie zo strany sudcu

Môžem čestne prehlásiť , že i zo strany policajtov a sudcov je niekedy skryté ,vraj ukrýte za zákon šikanovanie, ktoré som zažila a záživam....

Odpovedať

—————