VÝCHOVA DETÍ

„Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu.“
 

Každé dieťa zvláda toľko základných pravidiel, koľko má rokov. Takže 3-ročné dieťa ovláda 3 “rodinné” pravidlá. Tieto pravidlá sa majú vzťahovať na to, čím rodina žije, resp. čo chce dať dieťaťu do života, pričom sa takéto pravidlo nemusí vzťahovať na jednu konkrétnu vec, ale na určitú skupinu jednej témy. Každá rodina zvláda ževraj maximálne 8 základných pravidiel a tieto by sa mali približne týkať nasledovných tém :

  • ako sa k sebe správame, ako dodržiavame dané slovo, hovoríme ďakujem a prosím, nenadávame
  • rodinne rituály -pri stole, pred spaním, atď.
  • dohodnúť pravidla- v akom veľkom priestore sa môže napr. dieťa vonku pohybovať, hrať samo- tj do 4 rokov môže ísť samé iba na ihrisko pred dom, od 6 rokov aj na ihrisko ku kamarátke/-ovi - kedy, v akom čase musí byť večer doma
  • ako sa správame na ulici – cez cestu sa držíme za ruku (menšie deti), chodíme cez prechod pre chodcov, vopred sa pozrieme, či nejde auto…
  • ruky sa umývajú po použití WC, pred jedlom, keď prídeme z prechádzky, …

atď.

Čo robiť, keď dieťa ublížilo/ ubližuje iným?

Dieťa sa musí v prvom rade ospravedlniť, ale deti neberú ospravedlnenie vážne. Je to pre nich iba slovíčko, ktoré rýchlo vyslovia a za 5 minút dokážu bez mihnutia oka zase tej istej osobe ublížiť. Takže okrem vyslovenia “prepáč”, musia pre dotyčnú osobu ako dôkaz na uzmierenie vykonať niečo navyše. Môžu sa s ňou napr. rozdeliť o svoju čokoládu, niečo darovať, požičať hračku na štvrť hodinu, atď.
Nie vždy dieťa s takýmto uzmierením súhlasí. Nemusíte ho nútiť, aby to spravilo. Povedzte mu, že jeho správanie sa vám nepáči a prejdite na učenie “príkladom”.
Vykonajte akt uzmierenia za dieťa.
Nezabudnite, že dieťa sa učí viac pozorovaním ako slovom! 

Keď dieťaťu dovolíme prejaviť emóciu bez odsúdenia, učí sa vyznať samo v sebe a nachádzať riešenia. Emócií a pocitov sa nebude báť. Bude z neho vyrastať  vyrovnaný človek. Keď sa naľakáme jeho emócie, bagatelizujeme ju alebo naopak, ak dieťa spustí náš hnev, naučí sa báť pocitov, bude ich považovať za zlé. Udusí ich a nenaučí sa v nich vyznať, čo spôsobí nasadenie ochranných masiek, za ktorými už nie je ako dospelý schopný rozoznať svoje skutočné pocity, naučí sa klamať a manipulovať.

 

Zodpovednou úlohou rodičov a učiteľov je vychovať spokojného, čestného a citlivého, nielen vzdelaného človeka.

Stať sa rodičom nie je ťažké ale byť ním je naopak veľmi náročné!

Vo výchove detí platia určité pravidlá, ktorými by sa rodičia mali riadiť:

  • byť dôsledný
  • autoritu dať najavo, ale nie silou a krikom
  • zachovať si nadhľad a kľud
  • ak na dieťa reveme a kričíme, bude to považovať za normálne, neskôr vás nebude vnímať
  • hovoriť normálne, v prípade problému sprísniť tón hlasu, dôrazne začať počítať do 3
  • ak prestaneme kričať na deti, prestanú oni kričať na nás. Ak ich prestaneme klamať, nebudú ani ony klamať nás.
  • deti majú právo prejaviť každú emóciu. Dospelý nemá túto situáciu dramatizovať a pridávať vlastné emócie. Má sa snažiť, aby dieťa nemalo pocit odsudzovania.
 

PREJAVENIE POCHOPENIA

Prejaviť pochopenie znamená, že to, čo vám dieťa ukazuje, nielen vidíte, ale tiež pochopíte a primerane na to reagujete. Vžijete sa do jeho situácie a pokúsite sa pochopiť jeho pocity. To si žiada veľkú mieru schopnosti vcítenia - empatie, umožňuje napojenie na dieťa a vytvorenie blízkeho vzťahu.
Dieťa vníma váš vnútorný aj vonkajší postoj. Vidí vaše gestá, mimiku, polohu tela. Počuje váš hlas a presne vycíti, či ste prívetiví alebo s niečim nesúhlasíte. Vášho nesúhlasu a odmietania sa bojí. Má potrebu vášho súhlasu. Uzavre sa, keď pociťuje vaše stále výhrady, alebo dokonca, že ho považujete za neschopné a zlé.
Keď beriete vážne pocity dieťaťa a pristupujete k nemu s pochopením a súcitom, potom vás dieťa odmení tým, že vás pustí do svojho vnútorného sveta. VY sa pritom môžete veľmi vela naučiť.
  • Vnútorne prijmite, že sa chcete poučiť, keď s dieťaťom hovoríte, namiesto toho, aby ste sa ukrývali za nadradenú rolu.
  • Poznávajte svoje dieťa. Ak napríklad uzavre nové kamarátstvo, rozprávajte sa o tom, zaujímajte sa.
  • Ak ste zúfalí z chovania svojho dieťaťa, pokúste sa nájsť motív pre také chovanie.
  • Nenechajte sa chovaním dieťaťa strhnúť k nepravej reakcii.
  • Čítajte medzi riadkami. Deti nevedia vždy celkom presne slovami vyjadriť, čo cítia.
  • Počúvajte a akceptujte pocity svojho dieťaťa namiesto okamžitého hodnotenia, zosmiešňovania alebo odvádzania pozornosti.
  • Utešte dieťa, ak je smutné alebo skľúčené. Spýtajte sa, či chce o tom rozprávať a či mu môžete pomôcť.
  • Nezahŕňajte dieťa otázkami, keď vám dá najavo, že o niečom nechce hovoriť. Rešpektujte jeho prianie.
  • Ponúknite riešenie, dávajte návrhy, ale nechajte dieťa, nech si vyberie a vyskúša rôzne možnosti.

AKÝCH UČITEĽOV POTREBUJÚ DETI?

Aké vlastnosti by mal mať obľúbený učiteľ?

Určite víťazí zmysel pre humor.

Na druhom mieste je to spravodlivosť. Žiaci oceňujú, keď učiteľ nikomu nenadržiava, keď používa na každého rovnaký meter. Potom prijmu aj horšiu známku aj trest, ale musia vedieť, že ho dostali zaslúžene.

Na treťom mieste je prísnosť a náročnosť. Keď existuje poriadok, ktorý sa musí dodržiavať, keď medzi sebou môžu deti súťažiť, to majú radi.

Štvrté, čo žiaci an učiteľovi oceňujú je, že učiteľ dokáže vysvetliť látku alebo učivo tak, že téme rozumejú.

ďalej deti oceňujú, keď má učiteľ pochopenie pre ich problémy, dokáže im poradiť, môžu sa mu zveriť aj so svojimi osobnými starosťami a on dokáže udržať tajomstvo. Každý podvedome hľadáme niekoho, kto nám uverí, aby sme cez neho dokázali veriť sami sebe.

Deti oceňujú aj to, keď sa im učitelia venujú aj mimo vyučovania, keď s nimi chodia na výlety, na exkurzie, na športové zápasy, do školy v prírode, na lyžiarske kurzy...

Múdrosť Alfreda Adlera nám hovorí, že "každá ľudská bytosť sa usiluje dosiahnuť význam. Avšak ľudia sa často mýlia, ak si neuvedomujú, že ich význam je v tom, čím obohatia životy iných."

Deti majú rady, keď prekonávajú prekážky, keď existuje poriadok, ktorý sa musí dodržiavať, keď medzi sebou môžu súťažiť. takže vôbec nevíťazí človek, ktorý od nich nič nechce, nič nevyžaduje, je nenáročný.

Všetky deti majú kdesi vnútri zámku, ktorá sa určite otvorí, keď zistia, že ich má človek rád, že mu môžu dôverovať, že mu na nich záleží, že sa zaujíma o ich "veľké" aj momentálne problémy....

 

Výchova detí si vyžaduje božskú trpezlivosť. To je absolútne jasné. Na čo by ste však ani v tých kritických dňoch, keď sa nič nedarí, nemali zabudnúť?

 

1) Myslite skôr, ako začnete hovoriť

Zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite skôr, ako budete reagovať. Pamätajte na to, že ak raz niečo vyslovíte, nebudete to môcť vziať už nikdy späť. Ak použijete kruté alebo neslušné slová, dieťa si ich určite zapamätá, ale možno v inom zmysle, ako by ste si v ten moment želali.

 

2) Pamätaj, že veci sú nahraditeľné, ale deti nie

Každá vec vo vašej domácnosti i mimo nej je nahraditeľná. Váš koberec, biely gauč, sklenený stolík, béžové steny i drahá krištáľová váza. Myslite na to, keď budete dieťa karhať. Dieťa, ktorému fyzicky či psychicky ublížite, tak ľahko neopravíte.

 

3) Dodržte svoje slová

Niekedy sú dni, kedy sa nič nedarí. Vyhrážka nasleduje vyhrážku, no nič sa v správaní detí nezmení k lepšiemu. A čo je horšie, nič z toho reálne neviete splniť a nesplníte. Aký výchovný význam takéto niečo má? Pred tým, ako niečo vyslovíte, buďte si istí, že to dokážete splniť a predovšetkým, že to aj splníte. Len tak môžete pozitívne vplývať na ich správanie.

 

4) Táto neposlušnosť nie je osobný útok voči vám

Deti najčastejšie nemajú rady, čo ste povedali alebo aký trest dostali. Ich nevhodné správanie nie je namierené voči vám, ale voči situácii, s ktorou nič nedokážu urobiť. Nechcú vás zraniť, uraziť, jednoducho len nesúhlasia, prečo by mala byť situácia riešená tak, ako ste ju vyriešili vy. Ich pohľad na vec môže byť iný a je im ľúto, že ich slovo nemá jednoducho váhu.

 

5) Malé deti vždy hovoria nevhodné veci v najnevhodnejší čas

Pamätáte sa, ako ste naposledy v hneve vyslovili niečo, za čo sa ešte stále hanbíte? Ak to dnes počujete v hneve a vo vypätej situácii z detských úst, určite vás to zamrzí ešte viac. Preto opäť len zopakujem: „Myslite skôr, ako začnete hovoriť.“

 

6) Občas opustite izbu a len sa schlaďte

Nie je nič neprípustné, ak sa vo vypätej situácii na chvíľu schladíte a opustíte izbu.

Je to určite lepšie riešenie, ako by ste mali ublížiť vášmu vzťahu, ktorý roky budujete a chcete, aby bol krásny. Nehovorte, že je dieťa „zlé“, „protivné“ a pod. Vždy sa sústreďte na konkrétne správanie, ktoré chcete zmeniť a zlepšovať. Ak dieťaťu dávate z dôvodu nevhodného správania trest, jasne mu treba vysvetliť, že „toto správanie je netolerovateľné,“ ale nie, že dieťa samotné bolo „škaredé“ alebo že ho "nemáte radi."

 

7) Neočakávajte viac, ako sú vaše deti schopné zvládnuť

Ak má dieťa 3 roky, nemôže zvládnuť to, čo jeho 6 ročný súrodenec. Ak má 5, nemôže sa chovať rovnako ako 7 ročné dieťa. Nevyžadujte preto od detí to, čo nie je v ich schopnostiach a predovšetkým ich za to netrestajte. Ak to robíte, zvyšujete tým len nedôveru voči vám a vášmu rozhodovaniu. Dieťa vo vás nebude cítiť oporu, ak ho trestáte za niečo, čo nie je v jeho schopnostiach.

 

8) Pamätajte, že aj keď vám to teraz vôbec nepríde smiešne, o pár rokov určite bude

Učte sa na situáciách smiať a neberte všetko smrteľne vážne. Určite to dnes nie je ľahké, keď máte deficit spánku a ste v neustálom strese, ale verte, že sa na tých nepríjemných situáciách o pár rokov z chuti zasmejete.  Budete sa smiať na tom, ako váš syn v období vzdoru ležal v supermarkete na zemi a neoblomne od vás žiadal štvrtú sladkosť alebo ako ste sa od hanby skoro pod zem prepadli, keď na pieskovisku vykríkol neslušnú nadávku, ktorú kdesi započul. Verte mi, všetky tieto situácie si budete detailne pamätať, ale budete sa na nich smiať. Nevnímajte ich preto dnes hystericky a nereagujte na ne rovnako ako vaše dieťa, ktoré sa len učí zvládať emócie a spoznáva, ako vo svete všetko funguje.