DIGITÁLNA GRAMOTNOSŤ

Dnešná generácia si už s kompetenciami
troch I (čÍtať, pÍsať a počÍtať) nevystačí,
k úspešnému začleneniu sa do spoločnosti
potrebuje tiež vedieť
• skúmať (eXplore),
• vyjadrovať sa (eXpress),
• zdieľať (eXchange).

Na tri komponenty tradičnej gramotnosti
sa môžeme pozrieť aj inak.
v angličtine má tradične chápaná,
základná gramotnosť prívlastok
3R – Read, wRite, aRithmetic.

Od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia sa vo vládnych dokumentoch
stále častejšie objavuje pojem digitálna gramotnosť ako jeden z predpokladov
pre úspešný život človeka. Zamyslime sa teda, čo zahŕňa – pre učiteľov i učiacich sa.
Digitálna gramotnosť zahŕňa znalosti, zručnosti a porozumenie potrebné pre primerané,
bezpečné a produktívne používanie informácií a IKT v procese učenia sa, poznávania,
v zamestnaní a každodennom živote.

Je to súbor schopností:
• zmysluplne využívať rôzne digitálne nástroje pre svoje potreby a svoj osobný
rozvoj,
• efektívne riešiť úlohy a problémy v digitálnom prostredí,
• zvoliť si a vedieť použiť vhodnú informačnú a komunikačnú technológiu na nájdenie
informácií, ich spracovanie, použitie, šírenie alebo vytvorenie,
• kriticky vyhodnocovať a analyzovať znalosti získané z digitálnych zdrojov,
• rozumieť spoločenským dôsledkom (včítane bezpečnosti, ochrany súkromia
a etiky), ktoré vznikajú v digitálnom svete.

Digitálnu gramotnosť nemôžeme chápať úzko – určite nie len ako ovládanie počítača
a iných IKT. Okrem tejto zručnosti zahŕňa aj schopnosť porozumieť rôznym štruktúram
informácií (napr. informáciám v diskusných fórach) a schopnosti strategicky
využívať tieto informácie v každodenných situáciách. Každý učiteľ pracujúci s IKT by
mal rozvíjať všetky úrovne svojej digitálnej gramotnosti – úroveň používania, úroveň
porozumenia i úroveň tvorivého uplatnenia informácie.

Digitálna gramotnosť súhrnne označuje schopnosť:
• pracovať s informáciou – stanoviť jej význam, primeranosť,
• zvoliť správny zdroj informácií, jeho typ a formát,
• pracovať s rôznymi informačnými a komunikačnými metódami na získanie informácií,
ich spracovanie, uloženie, komunikáciu a prezentovanie,
• kriticky zhodnotiť zdroj informácií,
• využívať informácie s ohľadom na ekonomické, právne a sociálne aspekty.

Naši žiaci sa navzájom líšia v mnohých ohľadoch. Ak sa nám podarí preniknúť pod
pokrievku našich pracovných vzťahov a spoznať ich osobnosti, môžeme im spôsob
vyučovania „ušiť na mieru“ - znalosť záujmov a povahy každého žiaka nám pomáha
pretvoriť vyučovanie z jednotného prístupu pre všetkých na osobitý prístup k jednotlivcovi.
Kvalitu učenia sa našich žiakov pritom môže ovplyvniť aj korešpondencia
medzi našim štýlom učenia a žiackym štýlom učenia sa. Aké faktory tvoria mozaiku
učebných preferencií našich žiakov? Môžeme uvažovať nad ich kognitívnymi schopnosťami,
ale aj nad vplyvmi prostredia. Priblížme si štýly učenia sa tak, ako ich prezentuje
Dunnová a Dunn.

Na čo by sme mali pri zvažovaní učebných štýlov pamätať?
• Väčšina žiakov síce uprednostňuje jeden štýl učenia sa, no dokáže sa učiť aj
inak, hoci je to ťažšie. Ak im pomôžeme spoznať svoje preferencie, môžu lepšie
stavať na svojich silných stránkach a potlačiť tie slabšie rozvinuté.
• Náš vlastný štýl učenia sa sa často stáva i naším štýlom vyučovania. Znalosť
učebného štýlu našich žiakov nám pomôže viac sústrediť sa na žiaka aj v prípade,
že sa naše štýly učenia sa výrazne odlišujú.
• Navrhujme aktivity podporujúce rôznorodé štýly učenia sa.
• Je dôležité, aby žiaci zapájali do procesu získavania, spracovania a zapamätávania
informácií všetky zmysly. Posilňujme vizuálne a pohybové zážitky.
• Pri prezentácii informácií by sme mali obmieňať spôsob ich podania, voliť rôzny
kontext a poskytovať žiakom celistvý pohľad rovnako ako detailný postup krok
za krokom, pokiaľ je to možné.
• Niektoré výskumy naznačujú, že úspešní žiaci majú veľmi flexibilný štýl učenia
sa a dokážu sa prispôsobiť rôznym podmienkam a typom materiálov. Ak žiakov
vedieme ku kvalitnej práci aj mimo hraníc ich preferovaného štýlu učenia sa,
dávame im tým príležitosť rozvíjať nové stratégie učenia sa.
• Teória štýlov učenia sa je zjednodušeným popisom komplexného pr

Ako osloviť čo najširšie spektrum žiakov, podľa (Felder a Silverman 1988)
• Myslite na motiváciu, stavajte na osobných skúsenostiach žiakov.
• Poskytujte vyvážený pomer konkrétnych informácií a abstraktných pojmov.
• Kombinujte materiál zameraný na praktické riešenie problémov s materiálom
obsahujúcim základné učivo.
• Používajte obrázky, schémy, grafy a náčrty. Ukazujte filmy. Zabezpečte demonštrácie,
podľa možnosti rukolapné. Používajte IKT.
• Dajte študentom príležitosť aj pre iné aktivity ako písanie poznámok.
Efektívnym je napr. krátky, max. 5-minútový skupinový brainstorming.
• Používajte drilovacie cvičenia na automatizáciu poznatku, no nepreháňajte
to s nimi. Nezabudnite na otvorené problémy a úlohy vyžadujúce analýzu
a syntézu.
• Umožnite žiakom čo najviac spolupráce pri domácich úlohách.
• Oceňujte tvorivé riešenia, dokonca aj tie nesprávne.
• Pomôžte študentom hlbšie rozvinúť svoje metakognitívne schopnosti.

Mnoho typológií štýlov učenia sa rozdeľuje učiacich sa podľa spôsobu vnímania
na základné typy:
Podpora rôznych spôsobov vnímania s IKT a bez nich
Sluch Zrak Pohyb
• diskusia
• prednáška
• podcast
• videokonferencie
• multimédiá
• fotografie
• televízia
• videokonferencie
• multimédiá
• virtuálna realita
• multimédiá
• virtuálna
realita
• multimédiá