Výchova dieťaťa

Vychovávať deti nie je ľahké, žiadny univerzálny spôsob výchovy neexistuje. Dobre vychovávajú tí rodičia, ktorí dokážu dieťa prijímať, očakávajú od neho zrelé chovanie, poskytujú mu jasné pravidlá.

Stať sa rodičom nie je ťažké ale byť ním je naopak veľmi náročné!

Ako získať dôveru dieťaťa.

Aby nám dieťa mohlo dôverovať, musí vedieť, že mu rozumieme, alebo že sa aspoň poctivo snažíme mu porozumieť.

  • Keď vám dieťa začne o niečom rozprávať, skúste vypnúť TV, odložiť časopis, prestať s upratovaním.
  • Dieťa nehovorí len slovami, ale aj výrazom tváre, gestami, tónom hlasu, držaním tela. Porovnajte, čo hovoria slová a čo hovorí dieťa neverbálne. Neverbálne vyjadrenie býva často významnejšie - napr. uplakané "nič mi nie je".
  • Dieťa povzbudzujte, aby s vami hovorilo, a pritom ho neodradzujte prílišným vypytovaním sa. Neoceniteľnú službu môžu dokázať slová ako -  "hm", "aha", "skutočne?", Dávame tým dieťaťu najavo, že to, čo hovorí, nás zaujíma. Niekedy je však vhodne položená otázka dôležitá. Ale než sa opýtame dieťaťa, spýtajme sa aj seba, či unesieme odpoveď. Prudká, odmietavá, pichľavá či zlostná reakcia na poctivú odpoveď dieťaťa by mohla mať ten účinok, že už sa od neho nedozvieme nikdy nič.
  • Skúste vyjadriť to, čo vám dieťa povie, vlastnými slovami, a opýtajte sa ho, či to tak skutočne myslelo. Jednak tým dávame najavo, že to, čo nám hovorí je pre nás dôležité, a zároveň sa ubezpečíme, že sme správne porozumeli.
  • Pozor na tón hlasu. Najmä deti okolo puberty veľmi zle znášajú pichľavý tón, či hlas plný blahosklonnej prevahy.
  • Dieťaťu môžeme odpovedať nielen slovami. Keď sa vám s niečím pre neho  dôležitým zverí, môže byť láskavý úsmev, pokývanie hlavou, či objatie tou najsprávnejšou odpoveďou.
  • Vyhraďte si na dieťa pokiaľ možno denne aspoň chvíľu času, kedy sa budete venovať len jemu. I päť minút môže vaše vzájomné dorozumenie veľmi uľahčiť.
  • Pokiaľ je to len vo vašej situácii možné, neklamte dieťaťu. Povedzte mu "neviem" keď niečo neviete a "prepáč", keď v niečom spravíte chybu. Tým jeho dôveru nestratíte, naopak posilníte vzájomný vzťah.

 Ako hovoriť s deťmi o alkohole a drogách

Zvoľte si pre takýto rozhovor vhodnú chvíľu, kedy ste aj vy aj deti v priateľskom a uvoľnenom ladení. Môžete využiť záujmu, ktorý vzbudil nejaký program v televízii alebo nejaký skutočný príbeh vašich známych.

Zopár argumentov:

Zdravé sebavedomie pomôže dieťaťu odmietať alkohol a drogy a bude mu v živote užitočné aj inak. Ľudia, ktorí majú s alkoholom a drogami problémy, mávajú často problémy aj so svojim sebavedomím. Odborníci pre rozvoj zdravého sebavedomia detí odporúčajú:

  • 1. Chváľte dieťa. Chváľte ho aj vtedy, keď nedosiahne úspech, ale vyvinulo poctivú a úprimnú snahu. Všímajte si aj malých úspechov a oceňujte ich. To je obzvlášť dôležité pre zlyhávajúce deti, tie, ktoré majú problémy a nestačia.
  • 2. Pomáhajte dieťaťu dávať si rozumné ciele. Uvedomte si, na čo vaše dieťa má a načo nie. To, že dieťa vie, že ho máte radi a záleží vám na ňom, či už uspeje alebo nie, mu môže dodať potrebný pokoj a sebavedomie. Môže to aj zlepšiť jeho výsledky.
  • 3. Keď dieťa urobí niečo zle, kritizujte konkrétne chovanie, nie samotné dieťa.
  • 4. Nevychovávajte z neho absolútnu jednotku a hviezdu, lebo mu okolitý svet nešetrne vezme ilúzie. Pomôžte mu láskavo a vecne poznať jeho slabiny a chyby.
  • 5.  Dávajte dieťaťu najavo, že ho máte radi. Vzťah rodičov k dieťaťu utvára jeho vzťah k sebe samému. Svoje city voči nemu môžete dať najavo nielen slovami, ale aj dotykom, pohladením, úsmevom. Je to dôležité pre kojenca  i dospievajúceho.
  • 6. Dajte dieťaťu pocítiť primeranú zodpovednosť za rôzne úlohy v domácnosti. Dieťa sa tak naučí vnímať sa ako niekto, kto má druhým čo ponúknuť.

Stať sa rodičom nie je ťažké ale byť ním je naopak veľmi náročné!

Buďte jednotní
I keď máte ako rodičia rôzne názory - otec povolí, zatiaľ čo matka zakáže - je vo výchove dieťaťa nutné zachovanie určitej jednoty spoločného smerovania výchovy. Môžete mať kľudne rôzne názory a postoje. Skôr než začnete jednať, mali by ste sa dohodnúť na kompromise a stáť za ním. Dieťa sa tak naučí, že nejednotnosť nemôže využívať a nemôže stavať rodičov proti sebe. Že existujú rôzne názory a je ich možné tolerovať. Že správne vedená hádka je konštruktívna a môže skončiť dobrým výsledkom.

Pravidlá
Deti potrebujú pevné pravidlá. Predstavujú pevné body všedného dňa. Patrí k nim napríklad:
Kto kedy ráno vstáva.
Ako vyzerá rituál rannej hygieny a raňajok.
Kto a ako dlho môže zostať vonku.
Kto a akou mierou sa podieľa na domácich prácach.
Ako prebiehajú oslavy a sviatky.
V pravidlách sa prejaví aj niečo z vás, vaše postoje, ciele a metódy výchovy:
Čo sa v rodine považuje za správne a nesprávne, čo očakávate od svojich detí, aké máte normy a hodnoty, čo dieťa môže a čo už nie, ako máte zorganizovanú domácnosť...?
Neprítomnosť pravidiel plodí chaos. Dieťa cíti vašu nerozhodnosť. Na jednej strane ju môže využívať, na druhej strane môže trpieť pocitom nedostatočného bezpečia a predvídania udalostí.
Ak sa však nejaké pravidlo nepodarí po nejakej dobe začleniť do všedného dňa alebo ho sťažujú, mali by ste pravidlo prehodnotiť.
Pravidlá definujú vzájomné vzťahy, prepožičajú vám autoritu bez toho, aby ste boli autoritatívni.

Veľa rodičov vidí svoje dieťa také aké by ho chceli mať. A dieťa sa rýchlo naučí chovať tak, ako si myslí, že si zaistí náklonnosť a lásku svojich rodičov. Možno sa budete čudovať, čo vám bude o dieťati rozprávať kamarátka u ktorej prespí. Rodičia často zbytočne deti usmerňujú. Dieťa napríklad behá po dome a spieva. Rodičia žiadajú okamžite kľud namiesto aby povedali: "Ty máš dnes ale dobrú náladu." Dieťa sa naučí hlasnú a radostnú časť svojej osobnosti skrývať. Bude sa tak prejavovať iba tam, kde bude mať pocit, že si to môže dovoliť. Pravidlo kľudu tak omedzí slobodný rozvoj osobnosti a nemá teda zmysel.
Problémy v rodine vznikajú vtedy, ak je pravidiel príliš mnoho alebo príliš málo a keď vďaka nedôslednosti strácajú zmysel.

Problémy s pravidlami
Počujete od dieťaťa niekedy:"Stále sa ti niečo nepáči!", "Nikdy na mňa nemáš čas!"? Skúša sa vyhnúť pravidlám tým, že kričí, kňučí, plače, hnevá sa, provokuje, vlečie sa, vyhovára, predstiera neschopnosť alebo predstiera chorobu? Začne vo vás hlodať zlé svedomie a pýtate sam, či ste jednali správne? To je presne to, čoho chce docieliť! Nerobí to vedome. Ak majú pravidlá fungovať, mali by ste zvážiť a prípadne odstrániť:
Príliš nízku sebadôveru vo vlastné činy.
Neistotu vo svojich postojoch.
Nemáte jasno v tom, ktorým pravidlám dávate prednosť a ktoré odmietate.
Máte strach, že dieťa obmedzíte a natrvalo mu ublížite.
Ste unavení a vyčerpaní a už sa nechcete namáhať.
Nemôžete vydržať zlosť, odmietanie a odpor svojho dieťaťa vyvolaný zavedením pravidiel.
Pravidlá príliš často meníte, pretože nepočkáte dosť dlho až sa dostaví úspech.

Vymedzte hranice
Rovnako ako určené pravidlá tak i hranice vytvárajú rámec, v ktorom sa dieťa môže prejaviť, získať skúsenosti, pohybovať sa. Dieťa by chcelo hranice stále rozširovať. Čím je staršie, tým dalej ho od seba necháte odísť. Vašou úlohou je chrániť ho pred nebezpečenstvom ktoré nevie samé odhadnúť. Dieťa veľmi skoro napr. zistí, že pri prechádzaní ulice má zastaviť na prechode, pozrieť sa doľava a doprava a keď nejde auto, môže prejsť. Tu je hranicou chodník na ktorom zostane stáť a odtiaľto sa rozhliadne. Ak hranicu prekročí bez rozhliadnutia, hrozí mu nebezpečenstvo. Toto je príklad, ako dieťa potrebuje hranice aby mohlo svoje hranice rozširovať.

Autorita a partnerstvo
Aj keď by sa tak možno na prvý pohľad zdalo, autorita a partnerstvo sa nevylučujú. Pojem autorita podľa slovníku znamená vplyv a uznanie určitej osoby. Nemá to nič spoločné s diktátorskou túžbou po moci. Voči svojmu dieťaťu sa môžete chovať ako partner a napriek tomu určovať pravidlá. Ak svojmu dieťaťu splníte každé prianie a necháte so sebou "orať", samé vás svojimi poruchami správania prinúti konať.

Dôslednosť
Dieťa pri zvládaní problémov ešte nepoužíva rozum, jedná spontánne, ak nedostane čo chce, reaguje zlostne. Skúša pri tom hranice tak, že ich proste prekročí. Je to užitočné, lebo len tak zistí, kde sú hranice a tiež sa naučí rešpektovať hranice druhých. Podľa vašej reakcie sa učí pravidlá hry spoločného súžitia. To mu v budúcom živote uľahčí budovať uspokojivé vzťahy.
Často budete bezmocní, vyčerpaní, vynervovaní a rozhnevaní, zvlášť keď pocítite, že dieťa presadzuje svoje záujmy alebo nedodržuje pravidlá. Potom už budete vedieť že by bolo možno lepšie keby ste sa minule nenechali obmäkčiť. Nerobte si starosti! Každý robí chyby. Ale nerobte to často. Premýšľajte, čo sa s vami v situáciách keď sa necháte obmäkčiť deje a ako sa to dieťaťu podarí. Z toho vyvoďte dôsledky.

Ako byť dôsledný
Dbajte dôsledne a s vytrvalosťou na dodržovaní raz určených pravidiel.
Chovajte sa priateľsky ale rozhodne.
Namiesto dlhého rozprávania, nadávania a vyhrážania jednajte. Ak dieťa stále necháva otvorenú zubnú pastu, zoberte ho za ruku, odveďte do kúpeľne a ukážte na pastu. Dieťa už bude vedieť čo má robiť bez toho aby ste čokoľvek povedali.
Vysvetlite dieťaťu zmysel konkrétnych pravidiel a upozornite na dôsledky ich nedodržania.
Odpúšťajte chyby ale nepoľavte. Nikto nie je dokonalý. Premýšľajte o tom, čo ste vy alebo dieťa urobili zle a aké to malo príčiny.

Záruka úspešnej výchovy? No predsa pochvala!

 

Mať dieťa je tá najzodpovednejšia úloha v živote človeka. Starostlivosť oň neobnáša v sebe iba zabezpečovanie jeho životných potrieb, ale aj výchovu, ktorá často býva kameňom úrazu v mnohých vzťahoch. Ak váhate, či svoje dieťa vychovávate správne, veľa vám napovie dnešný príspevok.

 

Na úvod...

 

 Aby vaše výchovné prístupy a postoje padali na úrodnú pôdu, kde z nich aj niečo „vyrastie“, je dobré o nich popremýšľať. Na začiatok pouvažujte, čo momentálne prevláda vo vašej výchove - podpora, pochvala, motivácia, pozitívne gestá, oceňovanie, alebo skôr presný opak - pokarhania, krik, zlosť, výčitky...

Áno, aj deti majú zlé dni

 

 To je osobitná kapitola výchovného procesu našich šibalov. Aj deti majú svoje zlé dni, kedy skúšajú našu trpezlivosť a nervy. Nevhodné správanie často býva veľmi účinný spôsob ako získať našu pozornosť. Možno sa teda nesnaží dieťa o nič iné, len aby ste mu venovali svoj čas (hoci to tak na prvý pohľad vyzerať nemusí).

 

Obdobia vzdoru treba vydržať!

 

Ak sa dieťa cíti dobre, je šťastné a nič mu nechýba, väčšinou sa správa prijateľne. Treba tu však diferencovať vek dieťaťa. Zhruba od jedného do piatich rokov života jeho veku sa prechodne vyskytujú tzv. obdobia vzdoru, v rámci ktorých dieťa skúša, čo všetko si môže dovoliť, kde sú jeho hranice. Tie mu treba už od malička vymedzovať dôsledne.

 

Partneri, ktorí vychovávajú dieťa by sa na nich mali dohodnúť vzájomne, aby sa nestala situácia, že jeden niečo povolí, iný následne striktne zakáže. Aj obdobia vzdoru, majú svoj význam vo výchove dieťaťa, bez nich to jednoducho nejde. Treba ich len poctivo a trpezlivo pretrpieť, vydržať... Určite neznamenajú, že vaše dieťa je zlé, preto aj počas nich by mala vo výchove prevládať pochvala pri všetkom, pri čom sa len dá.

 Ako zvládnuť nevhodné správanie dieťaťa a obdobia vzdoru?

 Konajte rýchlo a efektne: odstráňte zdroj vzdoru a hnevu (napr.: odneste jedlo, ktoré dieťa rozhadzuje, hračku, pre ktorú je krik) Jasne povedzte NIE činnosti, ktorú dieťa robí ako nevhodnú, neprijateľnú, prípadne by si pri nej mohlo aj ublížiť

Zároveň sa pokúste zamestnať jeho pozornosť inou činnosťou

Nemusíte sa hnevať, či kričať, len byť zásadová, jasne ukázať, čo sa smie, a čo nie. Dieťa tak dostane jasnú informáciu, že toto sa nesmie.

Ak uznáte, že trest je nevyhnutný - nech je okamžitou reakciou na to, čo dieťa urobilo zle. Vyhrážať sa do budúcnosti: „Veď počkaj, čo bude!“, nemá význam a nie je účinné. Dieťa dodatočnému trestu neporozumie.

Ak sa dieťa dostane do fázy, že sa správa neznesiteľne a vy už si s ním neviete poradiť, nechajte všetko tak, oblečte sa a choďte s ním von. Iné prostredie, voľný priestor, ľudia, čerstvý vzduch obom prospejú, vyhrotenú situáciu upokoja, zaženú zlú náladu... Prechádzka vonku býva v neposlednom rade tak potrebným balzamom na nervy.

 

Objatie tiež zaberá!

 

Veľmi účinnou „zbraňou“ nás mám je aj objatie. Áno, na negatívne prejavy svojho dieťaťa reagovať s trpezlivou láskou (napr. dieťa jačí, trucuje, situácia sa pomaly vymyká akejkoľvek kontrole...) Čo robiť, keď sme už bezradné? Silno si privinúť dieťa do náručia a nepustiť, kým sa samo neupokojí.

 

Aj keď sa možno bráni a nechce, v konečnom dôsledku je to oveľa lepšia alternatíva ako dieťa karhať, biť a silou vynútiť poslušnosť. Aj tak sa rozplače, rozcíti a my cítime na nič (možno s výčitkami), že sme situáciu nezvládli lepšie.

 Nezabudnite, že dieťaťu nesmiete venovať viac pozornosti, keď sa správa nevhodne a zle. Inak to začne využívať pravidelne a dostanete sa do bludného kruhu, z ktorého bude ťažká cesta von.

Pochvala skutočne zaberá!

 

To je informácia, ktorú musíte vyskúšať, pretože sa mnohokrát osvedčila a overila. S pochvalou však treba začať od útleho detstva, aby dieťa vždy vedelo, čo urobilo dobré, pekné, s čím vám vyčarilo úsmev na tvári, s čím vás potešilo a pod. Majte to preto napamäti každý deň strávený so svojím dieťaťom.

 

Viac podpory a motivácie aj na školách

 

 Aj pedagógovia na školách, hlavne na prvom stupni, dosiahnu s pochvalou a oceňovaním všetkého dobrého veľmi pozitívne výsledky. Pozitívna motivácia vytvára pozitívne vnímanie jednotlivých vyučovacích predmetov (čo má dieťa rado, ľahšie a radšej sa naučí), čo má opäť za následok lepšie študijné výsledky.

 

 Dieťa by vo výchovnom procese či už doma alebo v školskom prostredí malo byť viac motivované a chválené ako naopak. Na druhej strane musí byť pochvala zaslúžená, o čo sa musí pričiniť a snažiť práve každé dieťa samo.

 

Odmena za dobré správanie

 

Pre dieťa v predškolskom a školskom veku je najväčšou odmenou váš čas, pozornosť a láska, ktoré im venujete. Dieťa sa cíti výnimočne a dobre, keď ho pochválite aj za drobnosť, ktorú urobilo správne a dobre.

 

Povzbudenia, drobné ocenenia, pochvala na každom kroku vašich spoločných dní nech je vždy na prvom mieste vo výchovnom procese, ktorý nie je vôbec jednoduchý. Každé dieťa je totiž výnimočné, má vlastnú osobnosť, a teda platia naň iné finty, na ktoré musí prísť každá mama sama.

Nezabudnite však: chváliť, chváliť, chváliť...!

Ako dieťa vychovávať, alebo niektoré tipy nesprávnej výchovy

Veľmi dôsledná a starostlivá výchova

Keď sú rodičia vo výchove veľmi starostliví, dieťa nikde nepúšťajú, prejavujú nadmernú úzkostlivosť o jeho zdravie, stravu i prospech, stane sa dieťa veľmi závislé od svojich „vychovávateľov“. Býva sebecké, strachuje sa o svoje zdravie a niekedy sa môžu vyvinúť i zlozvyky - zle zaspáva, bojí sa samoty, tmy a podobne. Keď je citové puto k matke, alebo k inej osobe v rodine príliš veľké, dieťa máva ťažkosti, zväčša v čase, keď začne chodiť do školy či do škôlky. Cíti sa osamotené, plače, niekedy dokonca utečie zo školy.
 

Veľmi prísna a nepružná výchova

Keď rodičia trestajú dieťa za každý i ten najmenší priestupok a pritom nerozlišujú, či sa dieťa previnilo z detskej hravosti alebo zo zlého úmyslu, vychovávajú síce veľmi disciplinované dieťa, ale zároveň zabijú v ňom všetku hravosť, fantáziu a detskosť. U dieťaťa sa vyvinie povahová jednotvárnosť a nadmerná podriadenosť.
 

Nedôsledná výchova

Tento typ chybnej výchovy pozorujeme veľmi často. Niekedy rodičia povolia dieťaťu všetko, inokedy ho trestajú aj za malé priestupky. Niekedy netrvajú na splnení uložených trestov, inokedy sa dieťaťu vyhrážajú takými trestami, ktoré nemožno vyplniť. Sami sa nesprávajú dôsledne a dávajú tak dieťaťu zlý príklad. Dieťa nepociťuje u rodičov dostatočnú autoritu a vzniká uňho pocit neistoty. Nenaučí sa ovládať, máva návaly zlosti, vyvíjajú sa rôzne zlozvyky. Niekedy sa dieťa správa vzorne, je milé, inokedy je bezočivé, neposlušné, nedá sa ovládať.
 

Nejednotná výchova

Keď sa na výchove dieťaťa zúčastňuje niekoľko osôb, z ktorých každá má na výchovu iný názor, vyvíja sa u dieťaťa pocit neistoty. Nevie, čo môže a čo nemôže, čo je dobré a čo zlé, kto má pravdu, koho má viac poslúchať, koho má viac alebo menej rado. Keď sa tento pocit neistoty prehlbuje, môže u dieťaťa vyvolať ťažké duševné konflikty a niekedy aj neurózu. U starších detí môžu veľmi veľké rozpory vo výchove viesť k problémovému správaniu, ktoré sa často prejavujú krádežami, záškoláctvom a pod.

maly bubenikV dnešnej dobe sme často svedkami nejednotnej výchove. Týmto typom nesprávnej výchovy trpí asi najviac rodín. Väčšinou ide o výchovné zasahovanie starých rodičov, či iného príbuzenstva, ktoré si kladie „oprávnenie“ vychovávať deti. Pretože ani jeden nemôže mať na výchovu taký istý názor ako ten druhý, musia sa dospelí medzi sebou dohodnúť na jednotnej výchove, na zásadných názoroch a tento svoj dohovor musia dodržiavať. Rozpor však môže vzniknúť aj vtedy, keď sa o výchovu detí starajú iba rodičia. Napr. otec je veľmi prísny a matka sa naopak usiluje chrániť dieťa pred veľkým trestom, zakrýva jeho chyby, klame a nakoniec povoľuje všetko, čo otec zakázal. Najhoršie rozpory vo výchove vznikajú v rozvrátených rodinách a u rozvedených rodičov. V takýchto prípadoch sa často vedie neľútostný boj o lásku a priazeň dieťaťa.
 

Výchova bez lásky

Najväčšou tragédiou pre dieťa je, keď vyrastá v prostredí bez lásky. Keď sa s dieťaťom nespravodlivo zaobchádza, keď je predmetom hádok a nezrovnalostí, keď má pocit, že je nežiaduce a opakovane sa naň zabúda, vyvinú sa ťažké poruchy v jeho duševnom živote. Trvalé zmeny v správaní dieťaťa môže spôsobiť aj časté striedanie vychovávateľov, pretože dieťa sa nemôže k nemu citovo pripútať. Je to zjavné najmä u detí, ktoré sú od malička vychovávané v ústavoch a detských domovoch. Ani tá najlepšia zdravotná a hygienická starostlivosť nenahradí lásku a starostlivosť jedného človeka, ktorý dieťa miluje celým svojím srdcom. Práve z detí vychovávaných bez lásky vyrastajú „deti ulice“. Takéto deti trpia po celý život obrovským deficitom lásky.

Výchova detí je tajomstvo

Akokoľvek budete svoje deti vychovávať, nikdy to nebude dokonalé. A naopak – ak sa budete pokúšať niečo dosiahnuť, je to asi vždy lepšie, ako nič. Ktovie. Sú názory, podľa ktorých je výbornou formou výchovy prejavovanie lásky. Vyjadrovania uznania, úcty, podpory. Niečo asi na tom bude. Ak totiž dieťa má pocit sebaistoty, odvážne sa pustí do práce na tom, aby bolo lepšie.

Dá sa uvažovať aj o princípe, ktorý je známy z behaviorálnych smerov v psychoterapii. Je to princíp pozitívneho podmieňovania. A teraz už po slovensky – oceňujte to, čo funguje a ignorujte to, čo sa vám nepáči.

Poučka pri výchove detí

Je tu jeden princíp, ktorý sa dá pri výchove detí označiť za univerzálny.

Dostanete viac toho, čo pravidelne oceníte.

Ak si všímate, že vaše deti robia to, čo majú robiť, oceňte to.

  • Povedzte im, že niečo spravili správne.
  • Uznajte aj nepodarené pokusy. Dobrý úmysel je treba povzbudiť. Nič sa na prový pokus nemusí podariť.
  • Spomeňte pred deťmi, že sa tešíte, aké sú zodpovedné, cieľavedomé, poctivé, húževnaté. Aj keď tieto vlastnosti (ak ich chcete u svojich detí vidieť) ešte nemajú dokonalé, chváľte ich za ne. Deti sa tomuto obrazu potom začnú chcieť podobať.

Vo výchove detí je dobré myslieť aj na to, že deti vychováva viac ich okolie, ako rodina. Je to surové tvrdenie. Ale v dobrej štvrti sa jednoducho deťom darí lepšie. Akokoľvek dobrá ste rodina, ak bude vaše dieťa obklopené grázlami, stane sa pravdepodobne grázlom. Výchova detí teda zahŕňa aj to, aké prostredie im vytvoríte.

Aj okolie deti vychováva

Takže okrem toho, čo presne si s deťmi poviete ako rodičia, súčasťou výchovy detí je aj to, do akého prostredia ich vypustíte "hrať sa". Ak na dvor, kde sa za domom pofajčieva, budú sa deti chcieť prispôsobiť partii. Je to ich potreba. Preto to, akú partiu si vyberú vaše deti ovplyvňujete aj vy, rodičia.

Niektoré deti majú zlú výchovu. Ak dovolíte, aby sa vaše deti stretávali s deťmi vychovávanými ulicou, vychovávate svoje deti. Aj pasivita je akt.

Na "správnej" výchove detí sa asi nezhodneme

O rôznych výchovných štýloch nás poučujú psychológovia, prihovárajú sa nám rôzni spisovatelia, odborníci i neodborníci, jednoducho z každej strany sa na nás valia informácie o tom, aká by mala byť správna výchova detí. Rodičom z toho neraz ide hlava prasknúť, pretože tieto informácie bývajú spravidla poriadne protichodné.

Nuž, nezostáva niekedy iné, len sa spoľahnúť na svoj rozum a rodičovský inštinkt. Deti nie sú zariadenia, na ktorých obsluhu by sme dostávali jednotný a univerzálny návod. Výchova detí je teda vecou individuálnou a každý rodič si musí nájsť vhodnú cestu k výchove svojho vlastného dieťaťa, respektíve vlastných detí.

Samozrejme, je dobré inšpirovať sa rôznymi výchovnými metódami od psychológov či rôznych autorov, no netreba sa takýchto rád držať striktne. To, čo platí na jedno dieťaťa, nemusí platiť na druhé.

Neprejavujte sklamanie z nevychovaných detí

Je dobré myslieť na to, že deťom neraz hovoríme kritiku, ktorá ich môže naformátovať na celý život.

  • Z teba nikdy nič nebude.
  • Si lenivý.
  • Ty si ale nevychovaná!

Takýmito výrokmi sa deti tiež vychovávajú. Deti totiž preberajú názory rodičov. Ak dieťa často počúva, že je rozmaznané, prijme to, ako hodnotiaci výrok. Spojí si to. Začne sa za rozmaznané považovať, pretože to je výhodné. Je v tom alibi.

Výchova detí nie je ľahkou záležitosťou, obzvlášť, ak vám veľmi záleží na tom, aby ste zo svojich detí vychovali dobrých ľudí. Veľa svojim deťom dáte, ak im pôjdete príkladom, pretože práve na príkladoch sa deti dobre učia, čo a ako sa má robiť. Ak im teda budete na vlastnom dobrom príklade ukazovať, ako by sa mali správať, ste na dobrej ceste.

Na záver ešte pripomeňme, že i keď je výchova našich ratolestí niekedy veľmi náročná, nezabúdajte na to, že deti treba vychovávať s veľkou láskou, pretože deti, ktoré pociťujú dostatok lásky od svojich rodičov, majú dobré predpoklady stať sa dobrými ľuďmi. Pri výchove svojich detí teda treba používať nielen rozum, ale aj srdce.

Výchova detí nekončí, ani nezačína

Asi je táto téma tak nejasná preto, že neexistuje jasný cieľ. Pojem "výchova detí" je totiž pojmom označujúci určitú činnosť. Ale nie je jasne definovaný cieľ tejto činnosti. Každé dieťa "vychovávajú" všetci naokolo. Po troške.

  • Babka mu dá tajne dobošku, ale nikomu to nepovedz.
  • Matka mu povie, že sa musí naučiť básničku dozajtra.
  • Otec ho môže poslať po cigarety.
  • Kamarát mu povie, že básničku sa učiť netreba, lebo učia sa len kockáči.

To všetko dieťa ovplyvňuje. V malom. Tým, že každý sleduje iný cieľ (často svoj a nie cieľ v záujme dieťaťa) výchova sa stane nekonzistentnou. Potom si dieťa môže vyberať, kto naň vplýva ako. A rýchlo zistí, že plnenie krátkodobých cieľov je príjemnejšie a pohodlenejšie, ako systematická práca na dlhodobejších plánoch.

A práve o totmto je výchova detí – nájsť niekde v budúcnosti víziu, čo by ste chceli od svojho dieťaťa, až bude dospelé? Aké vlastnosti a hodnoty by malo zastávať? Spíšte si to.

A potom sa podľa týchto hodnôt začnite správať vy sami. Posielajte vaše deti k ľuďom, ktorí sa správajú tým spôsobom, ako chcete vychovať svoje deti.

Príklad je najlepšia forma výchovy detí

Ak chcete, aby dieťa nefajčilo, nemôžu fajčiť jeho rodičia, známi, alebo iné vzory. To je asi na výchove detí najťažšie. Rodičia často chcú, aby sa ich deti mali lepšie. Vedia, ako na to. Ale sami sa nevedia riadiť potrebnými pravidlami. Potom je ťažké vychovávať v štýle "rob niečo iné, ako robíme my, ja to s tebou myslím dobre". Výcova detí preto musí začať výchovou u rodičov.

 

PRAVIDLÁ

Malý tyran – dieťa s dušou čertíka - vyžaduje si neustálu pozornosť. Ak nie je po jeho, začne plakať, hádzať hračky o zem, občas aj seba, vy sa zaň hanbíte, ale hlavne sa v tom obchode hanbíte za seba, keď okoloidúci zákazníci v nemom úžase pozerajú na vaše dieťa, ako sa váľa po zemi a hystericky plače, hanbíte sa, lebo ho nezvládate...

Nikto z neba nespadol dokonalý, každý robí chyby a učí sa z nich. Bohužiaľ, mnohokrát aj vo výchove robia rodičia veľa chýb a nepriznajú si, že neposlušné dieťa je dôsledok výchovy. Deti sú veľmi všímavé a každé zaváhanie ihneď zbadajú a patrične využijú. Treba si vedieť chybu priznať aj pred dieťaťom a nedovoliť mu rásť na vašej nerozhodnosti, pretože tak si doma vychovávate malého tyrana.

Nevhodná je výchova:

  • príliš direktívna – prísna, bez milého slova, bez pohladenia, bez pochvaly,
  • príliš protektívna – ochraňujúca dieťa až priveľmi, nedovoľuje mu spoznávať svet s jeho nástrahami, pretože práve pred nimi sa rodičia pokúšajú ho chrániť,
  • príliš liberálna – bez hraníc, dôsledkov, príliš veľa voľnosti, žiadna zodpovednosť,
  • rozporuplná – protirečenia rodičov, rodičia nedržia pri výchove spolu, každý z nich hovorí niečo iné a hlavne, čo jeden dovolí, to druhý zakáže.

    Rituály

    Dobrý spôsob, ako predísť tomu, aby sa z vášho dieťaťa nestal špión vašich emócií, je odmalička ho viesť k pravidlám, zodpovednosti za svoje činy a pravidelnému rytmu. Deti potrebujú pravidelnosť, vyvoláva v nich pocit istoty, bezpečia. Deti potrebujú vedieť, čo sa bude kedy diať, kedy kto príde, kam kedy pôjdu. Spomeňte si, ako ste sa tešili na návštevu, keď ste boli malý/malá alebo ako ste sa tešili na výlet. Umožnite toto isté zažiť aj svojmu dieťaťu.

    Urobte si plán

    Najlepšie bude, ak si spoločne s dieťatkom vytvoríte plán na celý deň, každý deň v týždni. Ráno od - do škôlka, príchod domov, od - do hra, od - do robenie domácich úloh, od - do voľno, príprava na spánok, spinkanie. A zase ďalší deň. Naplánujte si tak na rôzne dni rôzne akcie, výstavy, divadielka, kiná, výlety, návštevy, rôzne hry, aktivity, čo plánujete s dieťatkom robiť. Plán si môžete napísať na veľký papier, vyzdobiť si ho a zavesiť na stenu, aby si ho dieťa mohlo kedykoľvek pozrieť. Rozvrh dňa a týždňa pomáha dieťatku naučiť sa rozdeliť si čas. Dobré je, ak si ho pripravujete s prváčikom. Naučí sa rozvrhnúť si deň tak, aby stihol domáce úlohy, hrať sa a aj oddychovať. Tak sa vyhnete zbytočnej únave dieťatka i vás.

    Pravidlá

    Ďalšia dôležitá vec sú pravidlá. Pravidlá znamenajú istotu. Ak spravím niečo dobre, bude odmena, ak nie, bude trest. Najlepší trest je odobratie výhody. Fyzické tresty a taktiež psychické vyhrážanie (Mama ťa neľúbi, keď ju klameš!) sú vylúčené. Pravidlá si tiež vytvoríme spoločne s dieťaťom alebo všetkými deťmi naraz. Spíšeme ich na papier a ku každému pravidlu určíme, čo bude odmenou za jeho dodržanie a trestom za jeho nedodržanie. Snažíme sa dohody dodržiavať aj my, rodičia. Sme predsa vzormi pre naše deti. Ak dieťa nedodrží nejakú z dohôd alebo pravidiel, máme aj my, rodičia, plné právo jednu taktiež nedodržať. Dieťa si musí uvedomiť, že niekedy nás jeho činy sklamú, a tak musí byť občas sklamané aj ono, aby to dostatočne pochopilo.

    Dobre robíte, ak:

  • trváte na spoločných pravidlách, dohodách, ale aj dôsledkoch,
  • nenecháte sa ovplyvniť prosíkaním, plačom,
  • umožníte dieťaťu o jeho nevhodných činoch osamote porozmýšľať,
  • ignorujete nežiaduce prvky správania, napr. afekty, výbuchy zlosti, trucovitý plač,
  • nedovolíte, aby iní členovia rodiny negovali alebo spochybňovali vaše pravidlá pred deťmi, ak tam s nimi nie ste,
  • s dieťaťom sa o jeho nevhodnom správaní rozprávate, ale necháte ho samé dospieť k záveru, čo bolo správne a čo nesprávne,
  • veľa svoje dieťa chválite, avšak nie za banálnosti, lebo tak ho pochvala omrzí,
  • aj vy sa snažíte rešpektovať všetky pravidlá, dohody a dôsledky,
  • za žiadnych okolností nepovolíte zo svojej požiadavky,
  • zbytočne nekričíte, deti dobre počujú, aj keď to tak občas nevyzerá ,
  • vždy dieťaťu vysvetlíte, prečo to alebo ono robiť nemá, nedokončené vety sú pre dieťa nezrozumiteľné a samo tak musí vyskúšať, čo dokončenie vety môže znamenať (Napríklad pri príkaze „Neskáč!“ dieťa bude skákať ďalej, lebo nevie následok. Ale výzva „Neskáč, lebo spadneš a môžeš sa poraniť!“ je určite zrozumiteľnejšia.),
  • požiadavky formulujete jasne a zrozumiteľne pre dieťa,

dieťa od seba neodháňate, aj keď je vám zle, ste nahnevaní či nemáte náladu, objatie od dieťatka vám určite pomôže.

NIKDY SVOJMU DIEŤAŤU NEPOVEDZTE, ŽE HO NEĽÚBITE, ani keď vás veľmi nahnevá. Radšej povedzte: „Veľmi si ma sklamal.“

MINIMÁLNE RAZ ZA DEŇ SI DIEŤA PRITÚĽTE A POVEDZTE MU, ŽE HO NADOVŠETKO ĽÚBITE.

Každý predsa vie, ako to bolí, keď chytíme ružu za tŕne. A deti sú ako ruže: ak sa o ne nestaráme, zdivejú a popichajú nás. Ak sa o ne však staráme pravidelne a s láskou, odvďačia sa nám krásou a spravia nás šťastnými.