PSYCHOLÓGIA

 

Psychológia osobnosti

 

Osobnosť by sa dala presne definovať cez situáciu, keď ktosi zaklope na dvere a my sa opýtame: „Kto je?“ a odpoveď znie: „Ja!“ – a to Ja je osobnosť

 

Osobnosť je súbor jedinečných psychických vlastností, ktoré sa tvoria pod vplyvom dedičnosti a prostredia a prejavujú sa najmä vo vzťahoch k svojmu okoliu.

 

Aj keď je každý z nás osobnosťou, sme jedineční a neopakovateľní, môžeme ľudí zaradiť na základe prevažujúcich vlastností do určitých typov:

 

TYPOLÓGIA OSOBNOSTI 

 

1. Prvá najstaršia stredoveká typológia pochádza od HippokrataGalena, ktorá delí osobnosti do 4 typov:

 

SANGVINIK /prevláda krv = sanguis/

- je to veselý, optimistický, dobromyseľný, spoločenský a pohyblivý typ

- rýchlo sa nadchne a nadšenie rýchlo upadá, v citoch je nestály

 

CHOLERIK /prevláda žlč = cholé/

- je výbušný, neprispôsobivý, netolerantný, ťažko ovládateľný

- má silné emocionálne reakcie, je kritický, len nie k svojej osobe

 

FLEGMATIK /hlien = flegma/

- pokojný, pomalý, nevýrazne vyjadruje city, spoľahlivý, nie je náladový

- reaguje pokojne aj v náročných situáciách

 

MELANCHOLIK /čierna žlč = melam cholé/

- uzavretý, nesmelý, depresívny, precitlivelý

- city sú pomerne trváce, ale tvoria sa pomerne pomaly

 

2. Typológia podľa C. G. Junga delí osobnosti na skupiny

 

INTROVERT – uzavretý, nespoločenský, málo kominukatívny, ale s bohatým vnútorným svetom

 

EXTROVERT – spoločenský, otvorený, ľahko nadväzuje známosti, je povrchnejší

 

3. Typológia podľa Hansa Eysenka /Ajzenka/ spája dve predošlé a pridáva dve kategórie

 

LABILITA – úzkosť, nepokoj, podráždenosť

 

STABILITA – pokoj, vyrovnanosť

 

 

 

I. FLEGMATIK – citovo stabilný introvert

II. MELANCHOLIK – citovo labilný introvert

III. CHOLERIK – citovo labilný extrovert

IV. SANGVINIK – citovo stabilný extrovert

 

 

4. Typológia podľa E. Sprangera delí osobnosti podľa ich zamerania na:

 

TEORETICKÝ, PRAKTICKÝ, ESTETICKÝ, SOCIÁLNY, MOCENSKÝ, NÁBOŽENSKÝ

5. Typológia podľa Scheldona:

 

ENDOMORFNÝ TYP – postava mäkká, zaoblená; typ uvoľnený, zameraný na ľudí

 

MEZOMORFNÝ TYP – postava svalnatá, atletická; typ energický, priebojný, odvážny

 

EKTOMORFNÝ TYP – postava vysoká, chudá; typ umelecky založený

 

Žiadna typológia nemôže byť dokonalá, nedokáže vystihnúť celú osobnosť.

Preto sa v človeku mieša aj niekoľko typov, len sú zastúpené v rôznom pomere.

ČRTY OSOBNOSTI .

 

- črta je trvalá charakteristika osobnosti, je to vlastnosť

- na základe črty osobnosti vieme predpokladať ako bude reagovať v určitej konkrétnej situácii

- napr.: ak je niekoho charakterist. črtou priateľskosť, môžem predpokladať, že ak ho požiadam o pomoc, pomôže

- na základe črty osobnosti sa vytvára určitý stav, správanie

 

SCHOPNOSTI OSOBNOSTI .

 

- sú to predpoklady na vykonávanie určitej činnosti

- osobný strop – max. miera schopností, ktoré môže človek dosiahnuť pri max. záujme, vytrvalosti a optim. podm.

 

- schopnosti - špeciálne - verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová predstavivosť

- psychomotorické – vedieť zladiť motoriku tela so psychikou

- percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať

 

- všeobecné - inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v nových podmienkach kde si nevystačí

len so skúsenosťami

- IQ – inteligenčný kvocient

 

IQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100

 

1. do 20 idiocia – hlboká duševná zaostalosť

2. 20 – 49 imbecilita – (20 - 34) ťažká duševná zaostalosť, (35 - 49) stredný stupeň duševnej zaostalosti

3. 50 – 69 debilita – ľahká duševná zaostalosť

4. 70 – 79 hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou

5. 80 – 89 podpriemerná /subnormná/ inteligencia

6. 90 – 109 priemerná inteligencia

7. 110 – 119 nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)

8. 120 – 139 vysoká inteligencia (vysoko nadpriemerná)

9. 140 –> veľmi vysoká inteligencia (genialita)

 

VRODENÉ A ZÍSKANÉ PORUCHY INTELEKTU .

 

Získané – sú po určitej udalosti /mozgová porážka, zápal mozgových blán, alkohol, nehoda/

 

Vrodené – Oligofrénia = duševná zaostalosť = mentálne postihnutie

 

IDIOCIA - do 6 rokov nerozprávajú, nechodia

- telesné a hygienické návyky získavajú veľmi ťažko

- vyžaduje sa väčšinou špeciálna starostlivosť

 

IMBECILITA - dokážu si osvojiť hygienické a telesné návyky

- rozprávajú, ale slovnú zásobu majú chudobnú

- nevedia písať, čítať

- buď sú neobratní, alebo hyperaktívny

- sú veľmi impulzívny

 

DEBILITA - ľahká / stredná / ťažká

- jednotlivci zaostávajú v učení o 2-3 roky za ostatnými => osobitné školy

- majú problémy s chápaním –> pomaly, viackrát, názorne

- veľmi dobrá mechanická pamäť

- nemá rád zmeny

- nedokážu si formovať vlastný názor => ľahko sa nechajú nahovoriť na protipráv. činnosť

- nepoužívajú cudzie výrazy

- pohybujú sa v extrémoch – hyperaktívny, ťarbavý

 

MOTIVAČNÉ VLASTNOSTI OSOBNOSTI .

 

Motivácia – súbor podnetov (pohnútok), ktoré nás vedú k určitému konaniu

- keďže na človeka pôsobí viacero motívov, môžu sa dostať do konfliktu

 

Medzi základné motivačné vlastnosti patria: POTREBY

ZÁUJMY

POSTOJE

HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE

 

POTREBY +primárne biologické

psychické - sú pre niekoho sekundárne, pre niekoho primárne

- potreba: oponovať, smiechu, slobody, hry, poznávať, priateľstva, lásky...

 

 

Pozri Maslowova pyramída !!!

+sekundárne – sebauspokojenie, sebarealizácia, uznanie,...

 

ZÁUJMY - je to významný motív našej činnosti, ktorý je ovplyvňovaný kultúrnym prostredím

- formujú sa počas celého života a môžu sa meniť vzhľadom na vek

- človek môže mať aj niekoľko záujmov naraz a môžu sa dostávať do konfliktu

NEGATÍVNE ZÁUJMY by sa mali brzdiť

POZITÍVNE ZÁUJMY by sa mali podnecovať

 

POSTOJE - je to súbor predpokladaných reakcií správania na určité podnety

- ovplyvňuje ich prostredie

- utvárajú sa už v detstve

- v dospelosti sa menia veľmi ťažko

ELEMENTÁRNE – postoj k nejakej konkrétnej veci (napr.: či sa mi páčia tieto šaty,...)

VŠEOBECNÉ – celkový postoj k životu

 

HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE - hodnoty majú pre človeka rôzny význam a dali by sa zoradiť do hodnotového rebríčka

- hodnoty, ktoré človek uznáva spolu s postojmi vytvárajú jeho životný štýl

 

CITY A EMÓCIE .

 

- môžeme ich charakterizovať ako vzťah človeka k jednotlivým veciam a javom okolitého sveta

 

EMÓCIE - stoja nižšie ako city

- často súvisia s biologickými potrebami

- sú prudkejšie a kratšie ako city

 

CITY - vyššie, dlhodobejšie ako emócie

- prejavujú sa vnútorným zážitkom

- fyziologickými zmenami – zrýchlený tep, sčervenanie,...

- vonkajšie telesné prejavy – mimika, pantomimita ( = reč tela)

- city nevznikajú na základe rozumu ale vznikajú spontánne

- schopnosť empatie – schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka

- city majú vždy svoju polaritu = ku každému citu existuje opačný pól

- ambivalencia – keď k 1 subjektu cítime oba póly citu

 

delíme ich podľa intenzity a dĺžky trvania:

 

1/ afekt - je to emocionálny stav, ktorý je veľmi búrlivý a krátkodobý

- rýchlo vznikne a rýchlo zanikne

- je sprevádzaný krikom, plačom, stratou reči

NEZVLÁDNUTÝ AFEKT – keď stratíme kontrolu nad sebou

PATICKÝ AFEKT – prejavuje sa stratou pamäti

 

2/ nálada - dlhotrvajúci stav psychiky

- podnetom nálady je vonkajšia udalosť

- náladovosť – pomerne rýchle a navonok sa prejavujúce striedanie nálady

- nálady môžu byť ovplyvnené: počasím /meteosenzitivita/,...

 

POVZNESENÁ – radosť, optimizmus

SKLESLÁ – smútok, depresia

ZLOSŤ – podráždenosť, útočnosť

 

3/ vášeň - veľmi intenzívny a dlhotrvajúci stav, ktorý ovláda celú bytosť

 

4/ vyššie city - veľmi hlboké city, ktoré treba kultivovať

- sú závislé od výchovy, vzdelania a osobnosti

DOBRÝ SKUTOK – morálny cit

ESTETICKÉ CITY – pri prežívaní krásy

INTELEKTUÁLNE CITY – keď sa učíme niečo nové

 

PSYCHICKÉ ZDRAVIE A STRES .

 

ZDRAVIE - podľa WHO je to stav úplného sociálneho a telesného blaha

 

DUŠEVNÉ ZDRAVIE – podľa Svetovej federácie zdravia WFMH:

Ak ľudia majú sami k sebe dobrý postoj

Ak sa cítia dobre medzi inými ľuďmi

Ak sú schopní zvládať požiadavky života

 

STRES - odpoveď organizmu na požiadavku, ktorá je pred neho kladená

- 1 reakcia je prechod do stavu pohotovosti

- odpoveď - útek /flight/

- útok /fight/

STRESOR - podnet, ktorý pôsobí na jedinca a vyvoláva stres

 

 

ŠTÁDIÁ SRESU

 

 

 

Alarm – pohotovosť

 

Rezistencia – odolnosť organizmu, zvyká si na stres

 

Exhauscia – vyčerpanie energetických zásob, útlm

 

 

STRESY: rozvod, uväznenie, smrť blízkej osoby,

prepustenie z práce, tehotenstvo, Vianoce,...

 

 

ADAPTÁCIA NA STRES .

 

Neprimeraná /maladaptácia/

- ak sa niekto vyrovnáva so stresom tak, že začne piť

- je to neprimeraná reakcia na stres

- napr.: v ťažkej situácii jedinec reaguje tak, že si svojím konaním vyvoláva ďalší stres

> rieši to alkoholom, krádeže,...

 

Primeraná - využívanie energetických rezerv

- nezasahuje negatívne do života ostatných jedincov

- snaží sa o normálne stravovanie

- neuzatvára sa, neodchádza od ľudí,...

- dopraje si dostatok spánku

 

 

MENTÁLNA /DUŠEVNÁ/ HYGIENA .

 

- je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu

- je prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia

- prostriedok k nadobúdaniu duševnej rovnováhy

 

faktory prostredia

sféra medziľudských vzťahov – prvoradá úloha RODINA

- dieťa potrebuje vyrastať s oboma rodičmi (medzi nimi vzťah láskavý, tolerantný,...)

- žiaduce sú primerané vzťahy k súrodencom a k iným rovesníkom, starým ľuďom

=> dieťa si môže pestovať interpersonálne schopnosti

- na dieťa vplýva VÝCHOVA neskôr na seba preberie zodpovednosť => SEBAVÝCHOVA

 

VÝZNAM DUŠEVNEJ HYGIENY PRE JEDINCA

 

1/ v oblasti prevencie telesných a duševných porúch a ochorení

2/ v účinku na sociálne vzťahy jedinca

3/ v účinku na pracovný výkon

4/ pri dodržiavaní a dosahovaní subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti

 

Prostriedky duševnej hygieny: /pôsobia v úzkej nadväznosti/

 

ŽIVOTOSPRÁVA - základ starostlivosti o zdravie

- striedanie telesnej a duševnej činnosti, pravidelné cvičenie, pohyb...

- dôležitou zložkou životosprávy je ORGANIZÁCIA ČASU

 

ÚPRAVA SOCIÁLNYCH VZŤAHOV - pestovanie a zušľachťovanie medziľud. vzťahov má dôležitú úlohu v duš.hyg.

- na dieťa neg. vplýva chladný vzťah rodičov; že mu všetko povoľujú, perfekcionizmus

- poz. vplyv má teplý a povoľujúci vzťah, ale je tu potrebná DISCIPLÍNA

- dôležité sú aj KONFLIKTY – dôležitá úloha v dynamike, motivácii ľudí a môžu

priaznivo pôsobiť na duševné zdravie ľudí

- niektorí ľudia sú nositeľmi konfliktogénnych vlastností = dráždivosť,

hašterivosť, neprimerané postoje

- možno im predchádzať, ale možno ich aj riešiť

 

ÚPRAVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIAnapr. na výkon vplýva správne osvetlenie, farebnosť prost., zvuková izolácia, vetranie

 

SEBAVÝCHOVA - /autoregulácia/

- človek pôsobí sám v prospech vlastnej duševnej rovnováhy

- cieľavedomý rozvoj vlastnej osobnosti

- dlhodobé, celoživotné úsilie

 

 

 


Diskusná téma: PSYCHOLÓGIA

Neboli nájdené žiadne príspevky.