LEN BEZPODMIENEČNÁ LÁSKA NÁS MÔŽE ZACHRÁNIŤ

Svet upadá, lebo prestávame vnímať hodnoty

Pani Prekopová tvrdí, že nikdy nebolo také ťažké vychovávať deti. Žijeme v zlej dobe, kedy máme všetko a vlastne nič. Žijeme v blahobyte, no v skutočnosti prichádzame o tie najcennejšie veci. Nakupujeme a vyhadzujeme. Všetkého je dostatok a my si prestávame vážiť, čím sme skutočne obklopení. Podobne sa podľa nej správame i ku vzťahom, v ktorých žijeme. Namiesto toho, aby sme „opravovali“ to, čo sme pokazili, odchádzame zo vzťahov a hľadáme náhrady. Túžime po dokonalosti, pohodlí a ak nás z toho čokoľvek vyruší, cítime sa dotknutí a okamžite to chceme vyriešiť a zbaviť sa tejto záťaže.

Bez mihnutia oka ideme kúpiť novú vec, nahradíme „zmenenú“ manželku či ideme na potrat, ak podmienky či zdravie dieťaťa nie sú práve ideálne.

No čo si o tom všetkom môžu myslieť naše deti? Nahradiť pokazenú vec je v určitom momente normálne. No nahradiť človeka tiež? Neučíme sa veci naprávať, či akceptovať nedokonalé a to je chyba, tvrdí psychologička. Zabúdame obnovovať lásku nielen v partnerských vzťahoch, ale i vo vzťahu rodič-dieťa. Zabúdame učiť deti hodnoty, ktoré boli pre nás dôležité.

A ako hovorí,  budeme potrebovať veľa úsilia, aby sme toto všetko zvládli. „Budeme potrebovať veľa lásky, aby sme vybrali zákrutu v apokalypse.“

 

 

Skutočná láska je bezpodmienečná

Naša túžba po dokonalosti sa premieta aj do vzťahov s deťmi. Už ako sa narodia, kladieme na ne vysoké nároky. Výkon sa pre nás stáva dôležitejší, ako samotné dieťa. Spomínate si na skutočný príbeh tigrej matky Amy Chua? Hovorí o extrémnych očakávaniach rodičov a nezdravom tlaku na deti, aby uspeli vo všetkom, čo robia. Zdravú mieru podpory, by sme mali deťom pri ich „každodenných bojoch“ dopriať všetci. Vzácne je dnes však  odhadnúť, čo tou zdravou mierou je, aby boli naše deti nielen úspešné, ale i šťastné. Podľa psychologičky sa sústredíme dnes viac na výkon dieťaťa ako na dieťa samotné. A pripisujeme mu hodnotu v závislosti od výkonu, aký podáva. To prináša do života deťom mnoho frustrácie a nezdravé sebahodnotenie.

Zvykli sme si trestať deti, ak nenapĺňajú naše očakávania v správaní, či podávaní výsledkov v škole. Naučili sme sa trestať nielen fyzicky, ale i odopieraním lásky. Ak sa v našich očiach previnia, pošleme ich preč – do izolácie.„Choď mi z očí a kým sa nespamätáš, tak z izby ani nevychádzaj.“ Podľa pani Prekopovej to žiadne staré národy, ani zvieratá nikdy nerobili. Nikdy za zlyhania netrestali odopieraním rodičovskej lásky. Namiesto toho, aby sme strávili spoločný čas s deťmi a hovorili s nimi v objatí, ako mali situáciu zvládnuť inak, dávame im najavo, že v tejto chvíli nie sú našej lásky hodné. Nevysvetlíme im, ako by mali reagovať a nechávame ich osamote so svojimi zmätenými myšlienkami a množstvom otáznikov.

Často rodičia kladú na svoje deti neprimerané nároky, a to ich zaháňa do kúta a vedie k úzkostiam a strachom, s ktorými potom doživotne bojujú.

Jiřina Prekopová tvrdí, že „ podmienečná láska je bezcenná.“ Aby sme mali zdravú rodinu, potrebujeme deťom ukazovať vo vzťahu nielen k nim, ale aj partnerovi, manželovi, že sa milujeme aj s našimi nedokonalosťami a že ich akceptujeme.

Láska v rodine je základom pre rozvoj každého človeka. Práve v nej nájdeme riešenie na všetky problémy, ktoré nás postretnú. Ak ju nebudeme obnovovať, budeme čeliť vážnej kríze.

 

Limitujme technológie, aby sme sa vnímali

Technologický pokrok zásadne zmenil životný štýl rodiny. V mnohom nám ušetrí veľa času, no zároveň nás od seba vzďaľuje stále viac. Sme na najlepšej ceste vybudovať „autistickú spoločnosť“, kde každý žije v svojej odlišnej realite, myslí si Prekopová. V dôsledku technologického vývoja strácame očný i telesný kontakt s deťmi veľmi skoro.„Naša duša potrebuje priamy sociálny kontakt, inak zakrpatie,“upozorňuje psychologička. Dieťa sa rodí plne odkázané na nás, na našu starostlivosť a ochranu a to sa deje práve z dôvodu, aby detská duša mohla rásť. Práve v tomto období si dieťa s matkou hľadí do očí tak často a tak mnoho, ako si už nikdy potom nebude. Tu sa učí emaptii a tomu, ak milovať svojich blízkych.

Pani Prekopová však tvrdí, že školským systémom, ktorý sme si vymysleli, podobne ako technológiami, tento proces (ne)vedomky ničíme. Odtŕhame deti od rodičov stále skôr, ako sú na to pripravené. Ochudobňujeme ich o to, aby sa prirodzene učili, ako život a vzťahy v rodine fungujú. Väčšinu času trávime oddelene v práci, v škôlkach a školách. Deti nevidia množstvo situácií, ktoré by ich učili, ako vzťahy v rodine fungujú. Voľakedy nosili matky deti neustále v náručí či na chrbte v šatke. Bol to neprerušovaný kontakt, ktorý im dával pocit bezpečia. Cítili sa chránené a milované, lebo matky deti neodkladali, keď boli deti nevyspaté a podráždené. Boli stále spolu. Práve toto konanie deti uisťovalo o tom, že ich matka neopustí, lebo sa práve nespráva ideálne - plače alebo je nahnevané. Táto doba medzi nás stavia stále viac vecí, ktoré nás od seba vzďaľujú a mali by sme sa tým začať zaoberať.

 

Láska je tá najmocnejšia zbraň

V mnohých rodinách si zabúdajú pripomínať, prečo ich rodina vznikla. Vo väčšine prípadov vznikla z lásky. Pod množstvom problémov a tlaku ju však nechávame vyhasnúť. Prestávame komunikovať z očí do očí a unikáme z konfliktov, ktoré sa následne iba hromadia. Neriešenie konfliktov sa nám vkradne do života ako zlozvyk, ktorý neskôr spôsobí katastrofu. Iba s láskou sa dokážeme naučiť spracovať konflikty, konfrontovať sa a obnoviť svoju lásku. Jiřina Prekopová hovorí, že ak sa dieťa v detstve nenaučí od rodičov, ako riešiť konflikty a obnovovať lásku, bude si do života niesť so sebou ťažké bremeno. Rodičia musia svojím deťom ukazovať, ako sa konfrontovať a následne zmierovať. Každý konflikt vyriešiť skôr ako zapadne slnko. Toto je poklad, ktorý si dieťa bude niesť do svojich ďalších vzťahov. Unikanie z hádok alebo ignorácia je ten najväčší trest a prekliatie, aký môžeme svojim milovaným dať. Preto pamätajte na to, že vašu lásku musíte neustále obnovovať. Zmierovanie je možno v určitej chvíli ťažké, no je len drobnými oproti dani, akú musíte zaplatiť, ak svoju lásku stále nechránite.

 

 

 

Pieseň obnovy lásky

A nakoniec tejto krásnej prednášky sme si zaspievali pieseň lásky, ktorú nás Jiřinka v ten deň naučila. Myslím, že to bolo krásne a dojímavé, ako približne 400 žien, matiek, partneriek, manželiek...spievalo slová obnovy lásky, ktoré nám tak často v mysliach chýbajú:

„Bude zase, bude zase, bude zase dobre. Konflikty zdoláme, keď sa objímame. Bude zase, bude zase, bude zase dobre....“